Úryvok z pripravovanej knihy „Zachráňte svoje črevo“, ktorá by mala vyjsť v septembri 2017.
PS: Ešte k tej bryndzi, aby som nezabudol: 1) každá bryndza (bez ohľadu na pasterizáciu) obsahuje veľa soli – to okrem rizika zvýšeného krvného tlaku, odvápňovania kostí, rakoviny žalúdka, migrény a spol. môže vyvolávať alebo zhoršovať alergie, autoimunitné ochorenia a chronický zápal; 2) pasterizovaná bryndza nie je potravina, ktorú možno označiť za probiotickú; 3) nepasterizovaná bryndza má síce veľký obsah probiotických bakteriálnych kmeňov, ale súčasne je to vysoko riziková potravina, ktorá môže nakaziť človeka – okrem iných prenosných ochorení – kliešťovou encefalitídou § to je veľmi závažné ochorenie, ktoré u 35 až 58 % postihnutých ľudí zanecháva celoživotné následky (bolesti hlavy, obrna, úbytok svaloviny, rôzne psychické problémy vrátane depresie, poruchy koncentrácie a pod.) a v 1 – 2 % prípadov končí úmrtím.
Ako študent medicíny som zažil na výučbovej praxi v Martinskej fakultnej nemocnici prípad mladej pacientky s kliešťovou encefalitídou, ktorá sa podľa lekárskej správy nakazila tak, že „zjedla niečoho na salaši“. Bola niekoľko týždňov v kóme na prístrojoch a potom sa učila rozprávať, chodiť a utrpela celoživotnú ujmu intelektu a osobnosti. Preto nikdy nebudem odporúčať konzumáciu potraviny, ktorá nesie v sebe také veľké riziko závažnej infekcie s celoživotnými následkami. Aj keby malo ísť len o jedného človeka za rok.
A keď už je reč o bryndzi: viete si predstaviť, že by si nejaký iný európsky národ tak zneuctil svoju „národnú pochúťku“, že by ju verejne a so súhlasom oficiálnych úradov pančoval a pri jej výrobe ešte aj podvádzal? Švajčiarski výrobcovia čokolády sa predháňajú v tom, aby robili lepšiu a kvalitnejšiu švajčiarsku čokoládu. Talianski výrobcovia parmezánu nedovolia používať označenie „parmezán“ ani výrobcom rovnakého syra zo „susedného údolia“ a prísne trvajú na dodržiavaní svojho zloženia a technológie. Slovenskí výrobcovia bryndze, ktorá je definovaná ako „výrobok z ovčieho syru“, najprv bojujú za to, aby im európske úrady schválili bryndzu ako „národné špecifikum“. Potom si dajú „doma“ schváliť „národnú normu“, ktorá dovoľuje vyrábať bryndzu takto: „…musí obsahovať 50 percent ovčieho hrudkového syra v prepočte na sušinu…“ – teda už nemusí byť výlučne a iba z ovčieho syru. Takže je to taká karikatúra bryndze. (Čo by si o takom konaní asi pomysleli výrobcovia parmezánu?). A nakoniec takmer všetci slovenskí veľkovýrobcovia nedodržiavajú ani túto „normu“ pre výrobu „karikatúry“ bryndze. Dôkaz? Analýzy v roku 2010 napríklad ukázali, že „len dve z jedenástich testovaných bryndzí, ktoré sa predávajú v obchodných reťazcoch na Slovensku, dosiahli v testoch 50 percentný podiel ovčieho syra, ako to predpisuje potravinový kódex.“ A kto je na vine? Výrobcovia? Pochybujem. Podľa môjho názoru sú tí vinníci dvaja: 1) štát, ktorý nedokáže „ustrážiť“ svoje vlastné pravidlá a 2) ľudia, ktorí si chcú kúpiť bryndzu za takú nízku cenu, že to už nemôže byť bryndza. Je ťažké si predstaviť, že by národná hrdosť dovolila Švajčiarom alebo Talianom masovo kupovať lacné náhrady a podvody švajčiarskej čokolády alebo parmezánu. Nie, nie je to otázka peňazí. Teda prinajmenšom v prípade „národnej pochúťky“ by nemala byť.
(Článok bol pôvodne uverejnený na stránkach portálu Zoznam.sk v období máj – jún 2017.)
