Čo sa deje v tele, keď prežívame stres?
Nastáva komplikovaná kaskáda chemických reakcií, ktoré zahŕňajú v podstate všetky orgány a systémy nášho tela. Zjednodušene: pri akútnom strese sme v priebehu niekoľkých sekúnd pripravení bojovať alebo utekať. Ak sa stres, v zmysle, psychickej alebo fyzickej záťaže (= napríklad aj nedostatok spánku), stáva chronický, prestáva byť pre nás prípravnou reakciou na riešenie situácie, ale má ďalekosiahle deštruktívne účinky na všetky bunky. Aj akútny aj chronický stres sú prirodzenou súčasťou ľudského života a nemáme šancu (ani dôvod) žiť bez stresu. Otázkou však je, ako so stresom zaobchádzame, ako ho dokážeme riešiť, manažovať. V tom spočíva výhoda ľudí, ktorí majú napríklad primeranú a pravidelnú fyzickú aktivitu, dbajú o svoju psychohygienu a vo svojej krvi majú dostatok vitamínov a antioxidantov.
Na ktoré tráviace orgány môže pôsobiť stres? Ktoré sú najviac zaťažené?
To môže byť individuálne. Najčastejšie sa chronický stres prejaví na zlej a nepravidelnej strave, ktorá naruší trávenie a potom už sa „zvezie“ všeličo. Okrem toho nezvládnutý chronický stres poškodzuje mentálnu výkonnosť, imunitu, kardiovaskulárny systém a tak ďalej. Vieme tiež, že nezvládnutý chronický stres podporuje vznik nádorových ochorení. Len pripomínam, že za nezvládnutý chronický stres možno považovať aj závisť, žiarlivosť, život v klamstve, neveru, absenciu zmyslu života, negatívne hodnotenie svojho života, ale aj nedostatok zvedavosti, vďačnosti a pokory. Neznášam klišé typu „mysli pozitívne“, ale „vďačnosť za život“ a vďačnosť všeobecne je silný protijed voči stresu a chaosu sveta.
Aké ochorenia sa môžu vyvinúť z takejto záťaže?
Ak nedokážeme chronický stres správne kompenzovať, podporuje vznik alebo zhoršenie hypertenzie, cukrovky, aterosklerózy, autoimunitných ochorení, nádorových ochorení, cievnych mozgových príhod, ochorení tráviaceho systému a pod.
Čo ak stres trvá dlhšie a vyvinie sa do chronickej podoby? Ako pôsobí na žalúdok a čo hrozí?
Chronický stres má na tráviaci trakt zaujímavý efekt: 1) zosiľňuje kontrakcie v hrubom čreve, čo môže vyvolať hnačkové stavy, 2) oslabuje peristaltiku žalúdka, čo spôsobí „zástavu“ trávenia, jedlo ostane akoby zaseknuté v žalúdku, objavujú sa pocity ťažoby po takmer každom jedle, 3) blokuje tzv. migrujúci motorický komplex, ktorý je zodpovedný za očisťovanie tenkého čreva a bez ktorého sa naruší celá rovnováha vnútorného prostredia čreva a 4) negatívne mení črevnú mikrobiotu, čo znamená, že vplyvom chronického stresu sa v našom čreve lepšie darí mikróbom, ktoré nám skôr škodia ako pomáhajú. Aký negatívny dopad toto všetko má na naše trávenie a celkové zdravie, pociťuje stále viac a viac ľudí. Nafukovanie, bolesti a kŕče sú ešte tým najmenším problémom, ktorým trpia. Toto všetko môže končiť aj rakovinou pankreasu, žalúdka, pečene, hrubého čreva, alebo rakovinou lymfatického systému. Nestraším, konštatujem. Tráviaci systém naozaj nie je pec, ktorá spáli hocičo, hocikedy a hocikoľko.
Ako by sa mal stravovať človek, ktorý je nadmerne stresovaný?
Predovšetkým by mal jesť v pokoji. Jedenie v strese aj toho najzdrašieho jedla podporuje zápalovú reakciu a poruchy trávenia so všetkými dôsledkami na celé zdravie. Vždy je len otázkou času, kedy sa objavia prvé problémy. A mal by dbať na to, aby v jeho jedálnom lístku prevažovali prirodzené potraviny, ktoré nemuseli byť v žiadnej „továrni na potraviny“. Čím viac zeleniny a ovocia, viac strukovín, celozrnné potraviny, orechy – to sú najlepšie zbrane proti stresu.
Mnohí zvyknú stres „zajedať“. Ako ešte eliminovať následky stresu (okrem stravy)?
Práve dnes som v Teleráne vysielal výsledok zaujímavej nórskej štúdie, ktorá potvrdila to, čo som už pred 3 rokmi napísal v knihe Plán B: tzv. psychogénne jedenie je realita. Ak rodičia riešia hnev a negatívne emócie detí tým, že ich „utišujú“ jedlom, tak tie deti to už v puberte budú robiť aj samé a v dospelosti sa to považuje za prirodzené správanie. Obezita je logickým vyústením psychogénneho jedenia, teda situácií, keď jeme preto, lebo „Mám na niečo CHUŤ“ a nie vtedy, keď „Mám HLAD“. Vyjedanie pomedzi jedlá (= mám na niečo chuť) nielenže podporuje obezitu, ale blokuje ten migrujúci motorický komplex, ktorý nás má očisťovať a to rozbije trávenie a črevnú mikrobiotu. Narušené mikrobiálne prostredie má dôsledky na všetky systémy organizmu, vrátane mentálnych funkcií a pod.
Dnešný spôsob života kladie na ľudí obrovské nároky. Dá sa povedať, že počet chorých, ktorí bojujú so žalúdočnými problémami a syndrómom dráždivého čreva vplyvom stresu prudko rastie? Je predpoklad, že v budúcnosti ich bude oveľa viac?
Myslím, že áno. A nie je to „dôsledok doby“, alebo „dôsledok stresu“. Je to dôsledok toho, ako dnešnú dobu žijeme, ako riešime stres – teda zdravotné problémy súvisiace so stresom nepadajú na nás z vesmíru, ale my sme zodpovední za ich vznik. Nemyslím si, že naši dávni alebo nedávni predkovia, ktoré museli každý deň zápasiť o svoje prežitie, boli vystavení menšiemu stresu. Jeden zo zásadných rozdielov medzi nimi a nami je napríklad to, že oni museli o svoje prežitie „zápasiť“ v realite, my o svoje prežitie zápasíme už takmer výlučne vo „virtuálnej realite“ kancelárií, úradov, pracovných porád, schôdzí, sociálnych sietí a multimediálnej zábavy. Keď sa na nás pozriete zhora, je to celé dosť smutné. Zvláštne, že je okolo nás toľko hluku a smiechu, ale pritom toľko smutných, opustených, uzavretých a nešťastných ľudí. Na začiatok stačia dve jednoduché veci: 1) jedzte iba trikrát za deň, nič pomedzi to (moje video „Poruchy trávenia“ vám vysvetlí, prečo je to také dôležité!) a 2) pestujte vďačnosť za svoj život, aspoň každý večer si pripomeňte dve-tri veci, za ktoré ste vďačný. Nechajte sa prekvapiť, ako sa začne zlepšovať vaše trávenie aj vaše emócie – a tým celý život.
(Článok bol pôvodne uverejnený na stránkach portálu Zoznam.sk v období máj – jún 2017.)