V diele Človek hľadá zmysel, opisuje jeho autor Viktor Frankl zážitky z nacistického koncentračného tábora a to, ako mu táto ťažká skúsenosť pomohla formulovať jeho „logoterapiu“ – psychoterapeutický smer, ktorý kladie dôraz na nájdenie zmyslu každej formy existencie, dokonca aj tej najbolestivejšej. Učí o tom, že nájdenie v živote odpovede na otázku „Prečo?“ je kľúčové pre riešenie akéhokoľvek „Ako?“. A nielen „Ako?“, ale podľa nového výskumu aj „Ako dlho?“, tzn. zmysluplný život môže tiež znamenať dlhší život.
Štúdia publikovaná v časopise Psychological Science skúmala vyše 7 000 ľudí vo veku od 20 do 75 a začala v roku 2014. Vedci kládli účastníkom otázky zamerané na posúdenie ich zmyslu života. Napríklad: Cítite, že ste urobili v živote všetko, čo ste mali urobiť? Máte pocit akoby ste životom bezcieľne blúdili? Keď sa potom tím vedcov z University of Rochester Medical Center v spolupráci s kanadskou Carleton University pozrel na tieto odpovede ľudí po 14 rokoch od začiatku sledovania, ukázalo sa, že tí, ktorí stále žili, mali väčšiu tendenciu vnímať svoj život ako dôležitý a hodnotný. Vedúci výskumu, Patrick Hill, Ph.D. hovorí: „Naše zistenia poukazujú na skutočnosť, že nájdenie smerovania v živote a stanovenie zastrešujúcich životných cieľov pre to, čo chceme dosiahnuť, nám môže pomôcť žiť dlhšie. Bez ohľadu na to, kedy tento svoj životný zmysel nájdeme a dosiahneme.“
Prečo by to tak malo tak byť? Jedna teória hovorí, že tí, ktorí vidia seba samých nie ako pasívne obete svojho osudu, ale ako aktívnych spolutvorcov svojho osudu, majú viac motivácie (a zrejme aj disciplíny) pre dodržiavanie zdravého životného štýlu.
Predchádzajúce výskumy ukazujú, že až 75 % potenciálu našej dlhovekosti pochádza z našich každodenných malých rozhodnutí, ktoré ovplyvňujú nielen dĺžku života, ale aj jeho kvalitu.
Je napríklad pravdepodobné, že seniori, ktorí sú sebestační a dokážu samostatne viesť svoj život, majú menší sklon vyhľadávať únik v nekonečnom sledovaní televízie, internetu a alkohole ako ich viac apatickí (a nesamostatní) rovesníci.
Opíjanie sa v „zlatých rokoch“ života môže zvýšiť riziko pádov a zasahovať do medikamentóznej liečby. Štatistika ukazuje, že viac ako tretina seniorov prekračuje odporúčania v dávke alkoholu. Naproti tomu pravidelná rýchla chôdza môže zvýšiť objem mozgu aj počas starnutia, zároveň jednoduchý režim chôdze trikrát týždenne môže zlepšiť aeróbne schopnosti.
Zistilo sa, že rovnaký efekt ako pravidelný pohyb má aj konzumácia dvoch a viac šálok zeleniny denne = o takmer 40 % menší kognitívny úpadok.
Hľadáte cestu ako nájsť zmysel v tých dôležitých životných „Prečo?“. Možno budete chcieť zájsť na bohoslužbu a prehĺbiť svoj duchovný život – tí, ktorí tak robia, sa tešia nižšej úmrtnosti o 25 %. Akokoľvek sa rozhodneme hľadať skutočný zmysel a naplnenie života, to čo súčasná psychológia ukazuje, je zamerať sa predovšetkým na vďačnosť – vďačnosť je dobrá pre srdce, dušu aj telo; budete mať menej bolestí hlavy, menej bolestí chrbta a váš úsmev vás urobí mladšími! ?
Zdroj: http://www.dole.com/en/Articles/meaning-vs-mortality-a-reason-to-live-could-mean-living-longer
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová a MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Publikované: 16.08.2019