Obhrýzanie nechtov
„Jedna vec je, ak si nervózne hryziete nechty napríklad počas hrôzostrašného filmu, no ak sa to stane pravidelným zvykom, ničí to oboje – aj nechty aj pokožku okolo nich,“ hovorí Dr. Michael Shapiro, dermatológ. Mikróby z úst sa dostávajú na pokožku prstov a naopak. „Aj baktérie pod nechtami sa môžu dostať do úst, čo spôsobuje infekcie ďasien a hrdla. Infekcia ďasien a hrdla sa môže stať zdrojom tráviacich problémov, infekcií, autoimunitných a alergických ochorení, podporuje chronický zápal. Urobte všetko preto, aby ste si neohrýzali nechty alebo kožu na prstoch! Ak nepomáhajú tie staré rady (nalakovanie nechtov, olepovanie prstov, čierne korenie alebo pálivá paprika a pod.), skúste relaxačné techniky alebo psychoterapiu. Najmä, ak ide obhrýzanie často za hranicu a spôsobujete si krvácajúce poranenia.
Obhrýzanie ceruzky alebo pera
Baktérie môžu číhať na konci pier či ceruziek a tak vás tento zlozvyk môže vystaviť nepríjemným patogénom vrátane vírusu nádchy/prechladnutia. Infikovaná osoba má vírusy a baktérie na prstoch a šíri ich prostredníctvom vecí, ktorých sa dotýka – pero, počítačová klávesnica, telefón, rúčka na mikrovlnke a pod. Okrem rizika infekcie a rizika zafarbených perí (atrament, tuha), žutie písacích nástrojov môže poškodiť zuby a dentálne zdravie alebo aj poraniť mäkké tkanivo a ďasná. Pozrite si naše video, aby ste vedeli, aké následky môže mať poranené ďasno – https://www.youtube.com/watch?v=M5J8tiMVdFs&t=1s
Hranie sa s vlasmi
Krútenie a točenie prameňa vlasov okolo prsta. Poznáte to, milé dámy? ? Dermatológovia vedia, že tento zlozvyk môže časom viezť k poškodeniu vlasového korienka – spôsobiť dočasnú alebo trvalú oblastnú stratu vlasov a rovnako tiež infekciu. To teda vôbec neznie dobre. Obsesívne poťahovanie vlasov môže byť znakom psychickej poruchy zvanej trichotilománia, čo vyžaduje psychoterapiu a medikáciu. Navyše, tento zlozvyk sa často spája s vkladaním si vlasov do úst, ich olizovaním a žutím, čo zase predstavuje obrovské riziko infekcie, zapálených ústnych kútikov, poškodenie ústnej mikrobioty, infekcie perí, zápaly ďasien a pod. Vážne vám vlasy tak chutia, že to všetko stojí za to?
Praskanie krčných stavcov
Úmyselné vykrútenie hlavy na jednu a druhú stranu pohybuje plynmi vytvorenými v spojoch medzi stavcami a spôsobuje zvuk pukania/praskania. Rovnakým mechanizmom vzniká pukanie malých kĺbov na prstoch ruky. Hoci to môže byť momentálne príjemné, opakované „pukanie krku“ môže nakoniec spôsobiť hypermobilitu okolitých väzív, zníženie stability krčnej chrbtice a tým väčšiu náchylnosť na zranenie alebo chronické problémy. A navyše, tento excesívny pohyb môže časom viezť až k artritíde. Existujú aj zriedkavé prípady, keď zámerne vyvolávané pukanie krku spôsobilo náhlu cievnu mozgovú príhodu.
Dotýkanie tváre
Dermatológovia varujú, že opakované dotýkanie sa tváre prstami alebo šťúranie sa v akné môže spôsobiť poškodenie mikroskopicky tenkej vonkajšej vrstvy pokožky. Ak si štúraním problémových miest kože (vyrážka, ekzém, akné a pod.) spôsobíte až krvácanie, práve ste si možno vytvorili trvalú jazvu. Nehovoriac o tom, ak to robíte rukami, ktoré nie sú čisté – vzhľadom na fakt, že veľa ľudí (najmä mužov) si po použití toalety neumýva ruky, chytaním kľučiek a iných verejných predmetov „nalepíte“ na svoje ruky denne množstvo baktérií, o ktorých by ste radšej ani nechceli vedieť, nieto si ich ešte zaškrabať do svojej kože na tvári. Problémové miesta ošetrujte iba vhodnou kozmetikou a v prípade potreby čistými rukami. Prečítajte si ako riešiť akné – https://encyklopedia.akv.sk/diagnozy/akne/
Škrípanie zubami
Zatínanie a škrípanie zubami v čase stresu (tzv. bruxizmus) môže vážne poškodiť váš chrup. Škrípanie môže spôsobiť prasknutie alebo zlomenie zubu, čo vyžaduje opravu koruniek alebo koreňových kanálikov. Môže to tiež vyústiť do poškodenia čeľustných kĺbov (porucha temporomandibulárneho kĺbu – TMK). Bez ohľadu, či je zatínanie chrupu a škrípanie zubami „iba“ zlozvyk alebo následok stresu (často v noci!), je to pre váš chrup rizikové – poškodenie chrupu, postavenia zubov, narušenie skloviny, poškodenie TMK a zlý zhryz patria k najčastejším následkom. Opatrenia proti škrípaniu zahŕňajú tzv. ortodonciu stomatológom = korigovanie postavenia zubov a čeluste, botoxové injekcie do svalov, ktoré zredukujú intenzitu hryzu a teda aj možné následné poškodenie. Prípadne silikónové chrániče chrupu na noc. Viac informácií nájdete tu – https://encyklopedia.akv.sk/diagnozy/bruxizmus/
Cmúľanie tvrdých cukríkov
Ak často cmúľate tvrdé cukríky, svoje zuby sústavne „kúpete“ v cukre, čo, samozrejme, spôsobuje zubný kaz. Baktérie sa živia cukrom, ktorý im vytvára perfektné prostredie. Občasné cmúľanie cukríkov je asi v poriadku za predpokladu, že cukríky sú bez cukru a majú nízku kyslosť. Inak s tým radšej niečo urobte čím skôr. Ak ste na tvrdých cukríkoch závislý, je to zlozvyk, ktorý slúži na zmiernenie vnútorného napätia – riešte to pomocou relaxačných techník.
Oblizovanie a hryzenie pier
Nervózne olizovanie pier ich vystavuje ústnym tráviacim enzýmom a podporuje ich vysušovanie, najmä v studených a veterných dňoch. Navyše, tráviace enzýmy v slinách môžu vyvolať zápal pokožky pier = pery sú vysušené, popraskané, bolestivé, niekedy aj opuchnuté. A stresové obhrýzanie (hryzenie) pier môže dokonca vyvolať vznik tzv. fibrómov – pevné mäsité výrastky, ktoré vyžadujú chirurgické odstránenie. Želáte si niečo z toho? Tak prestaňte týrať svoje pery svojou vnútornou nervozitou.
Hryzenie vnútornej strany líca
Tak, ako obhrýzanie nechtov a hryzenie pier, aj hryzenie do líca sa môže stať zlozvykom z nervozity a v snahe uvoľniť svoje napätie. Poranené líce opuchne a tým sa stáva ľahším terčom na hryzenie. Ak zlozvyk pokračuje aj po zahojení poranenia a opuchu, môže vyústiť do chronického zápalu, krvácania a zjazvenia danej oblasti. Zvyšuje to riziko rakoviny úst.
Žutie žuvačky
Mľaskanie žuvačkou robí viac ako len irituje vašich kolegov. Môže byť rizikom preťaženia a poškodenia TMK z dôvodu nadmerného zaťaženia žuvacích svalov. Žuvačky bez cukru predstavujú iný druh problémov – hlavne tráviace problémy. Sorbitol, xylitol a iné –oly môžu mať nežiaduci laxatívny účinok, ak „vyžujete“ viac ako 10 žuvačiek denne. Navyše, prehĺtanie vzduchu v bublinách slín, ku ktorému dochádza počas žuvania, tiež zvyšuje riziko plynatosti. Opäť, ak ste žuvanie žuvačiek stratili spod kontroly, je načase prevziať kontrolu na svojím vnútorným napätím inak a lepšie.
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová a Dr. Igor Bukovský
Publikované: 3.4.2019