6 signálov, že váš mozog a črevo spolu nekomunikujú. Ako obnoviť spojenie?

6 signálov, že váš mozog a črevo spolu nekomunikujú. Ako obnoviť spojenie?

čerevo, mozog, rozhodovanie

Poznáte na vlastnej koži situácie ako tieto?

Mária stála v predajni ojazdených áut pred tromi autami, ktoré si práve vyskúšala. Ako pozerala z jedného na druhé, z druhého na tretie a z tretieho na prvé a odznova, v ušiach jej zneli slová predavača: „Hociktoré z týchto áut bude pre vás perfektné! Všetky majú najazdené málo kilometrov a najnižšiu možnú cenu. Skutočne, nemôžte urobiť zlé rozhodnutie.“ Mária, cítiac sa zmätená a zahltená odišla z predajne bez auta, hoci zúfalo už v ten deň potrebovala nové.

Juraj vedel, že sa musí rozhodnúť, či príjme ponuku povýšenia v práci spojenú s presťahovaním sa do iného štátu. Spýtal sa na názor svojho najlepšieho priateľa, spýtal sa brata a potom zavolal aj otcovi, čo si o tom myslí. Všetci vyjadrili znepokojenie nad tým, čo to pre neho bude znamenať žiť ďaleko od rodiny a priateľov. Keďže sa nemal o čo iné oprieť, rozhodol sa nakoniec odmietnuť ponuku a zostal na svojej aktuálnej pracovnej pozícii. Počas ďalších troch rokov váhal, či sa rozhodol správne.

Rovnako ako Mária a Juraj, svet je plný ľudí, ktorí hľadajú odpovede na nesprávnom mieste. Ľudia, ktorí si myslia, že iní vedia lepšie. Ľudia, ktorí pochybujú o svojej vlastnej schopnosti vedieť. Ľudia, ktorí trávia príliš veľa času svojho života v pocite zmätenosti a pohltenia „prežúvaním“ myšlienok a pochybností. Ľudia, ktorí ignorujú to najdôležitejšie „konzultačné“ miesto na poskytovanie rád, smerovania a vedenia v živote. Ľudia, ktorí sa nepýtajú svojho „čreva“ 🙂

Tu je 6 signálov, že svoje črevo nepočúvate:

  • Máte sklon príliš dlho o niečom premýšľať.
  • Cítite sa často preťažení.
  • Máte sklon sa spochybňovať.
  • Sami nedokážete „vedieť“.
  • Často urobíte rozhodnutia, ktoré potom ľutujete.
  • Cítite sa akoby odpojený/á od seba.

V skutočnosti, problém nie je len záležitosť počúvania svojho čreva, pretože na to, aby sme dostali odpoveď, musíme o ňu najprv požiadať. Pre väčšinu ľudí je to automatický proces. Čeliac nejakej otázke či dileme sa na chvíľku naladíme na svoje pocity „v bruchu“. Tak môžeme stráviť nejaký čas, umožniť spojenie svojho mozgu s črevným nervovým systémom a nechať ich spolu komunikovať. A potom rovnako ako na počítači, vyskočí tá najlepšia odpoveď. No, vyskočí… Človek, ktorý je naozaj zablokovaný svojim myšlienkovým „prežúvaním“, to dokáže prehliadnuť.

Ak ste však vyrastali v rodine, ktorá vás nepodporovala v tom, aby ste venovali pozornosť sebe samému a svojim pocitom, z ktorých väčšina nejako súvisí s „bruchom“ (premýšľajte o tom, je to naozaj tak 😊), tak ste vystavení riziku, že vám uniká hlavný zdroj toho správneho vedenia, ktorý vo svojom živote máte.

Ako emocionálne zanedbávanie v detstve vstúpilo medzi vás a vaše črevo

K emocionálnemu zanedbávaniu detí dochádza, ak rodičia nedostatočne reagujú na ich emócie počas vývinu a výchovy. Prekvapivo, táto malá, zdanlivo neviditeľná a často nezapamätaná detská skúsenosť nás doslova trénuje ignorovať vlastné črevo. Keďže rodičia nereagovali dostatočne na naše emócie v detstve, je prirodzené ignorovať vlastné pocity aj v dospelosti. Ani si neuvedomujeme, že tak robíme. Len to robíme ďalej.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že naše mozgy a naše bruchá (presnejšie, ten črevný nervový systém, ktorý dôkladne popisuje kniha MUDr. Igora Bukovského „Zachráňte svoje črevo – aj pečeň, žlčník a pankreas“) sú spojené a spolupracujú rôznymi mechanizmami a dráhami. Výskum ukazuje, že v tráviacom trakte máme tie isté druhy nervových buniek ako v mozgu. V časopise Science Magazine v roku 2018 výskumníčka Emily Underwood uviedla: „Ľudské črevo je vybavené viac ako 100 miliónmi nervových buniek – je to prakticky mozog sám o sebe.“ Štúdia neurológa Diega Bohórqueza z Duke University (2010) zistila, že neuróny v mozgu a črevách spolu komunikujú veľmi intenzívne a veľmi rýchlo. Keďže v čreve pociťujeme mnohé z prežívaných emócií, tak ak svoje pocity ignorujeme, ignorujeme správy z nášho čreva.

Je pravdepodobné, že črevo sa nám prihovára každý deň. Snaží sa nám povedať, čo vie, rozhodnutia, ktoré by sme mali urobiť, ukázať smer, ktorým ísť a veci, ktorými by sme sa mali zaoberať. Čo však robíme namiesto toho? Dokola sa pýtame iných ľudí, seba spochybňujeme a sústavne premýšľame o tom istom. Sami sa pripravujeme o vzácnu informáciu z nášho najhlbšieho a najmúdrejšieho ja.

Ako sa znovu spojiť so svojím črevom?

Uznajme svoje črevo (= črevný nervový systém) za zdroj cenných informácií. Byť si vedomý tejto časti tela a pochopenie, že v sebe má mnohé odpovede pre nás, nám pomáha nájsť správnu cestu. Vynaložme vedomé úsilie o „konzultáciu“, keď potrebujeme poradiť. Doslova sa nalaďme do svojho čreva a venujme pozornosť fyzickým pocitom, ktoré tam prebiehajú a ktoré pociťujeme. Tieto pocity nám povedia veľa. „Opýtať sa čreva“ a potom ho počúvať je vynikajúci spôsob, ako začať. Následne rešpektujme jeho správu. A rešpektovať znamená brať ho vážne.

Ako by podľa tohto modelu vyzerali situácie Márie a Juraja opísané vyššie?

Mária stála v predajni ojazdených áut pred tromi autami, ktoré si práve vyskúšala. Ako pozerala z jedného na druhé, z druhého na tretie a z tretieho na prvé a odznova, predavač Ernie ju presviedčal o kúpe. S Ernieho sľubmi víriacimi v hlave vedela, že potrebuje urobiť rozhodnutie. Prestala vnímať Ernieho, intenzívne sa sústredila a zamerala celú svoju pozornosť do svojho čreva. „Čo mám robiť?“ spýtala sa ho a cítila, že veci sa dali do pohybu. Fakty, pocity, dojmy a zážitky sa poskladali až do momentu – BINGO! Zrazu to vedela. „Kúpim si toto,“ povedala sebaisto.

Juraj, po spýtaní sa na názor svojho priateľa, brata aj otca vedel, že sa musí rozhodnúť. Počas jedného týždňa sa opakovane pýtal na odpoveď toho, kto mal pre neho tú najlepšie odpoveď – sám seba. Premýšľal nad plusmi a mínusmi presťahovania sa, sústredil sa na to, čo cítil v bruchu. Ako to tak opakovane robil, začal si uvedomovať, že cíti vzrušenie vždy, keď si pomyslel na presťahovanie a na novú prácu. Cítil sa trochu nepokojne, ale súčasne vzrušene vždy ako si pomyslel na novú pracovnú pozíciu. Keď si predstavoval, že zostane, pocítil v sebe sklamanie, trochu nudy a smútok. „Bude ťažké opustiť svoju rodinu a priateľov, ale musím ísť.“ rozhodol.

Naše črevo nie je neomylné. Nie je zaručené, že odpoveď bude vždy správna, no bezchybností nie je žiadna ľudská bytosť. Myslime na svoje črevo ako na svoj najlepší, najpravdivejší a najautentickejší hlas prichádzajúci z nášho vnútra. Je to miesto, kde sa naše myšlienky a poznanie miešajú s pocitmi a dojmami, aby nám vydalo dosť dobrú odpoveď. Odpoveď, ktorá nás vedie k sebe namiesto od seba a do našich pocitov namiesto preč od nich – obe sú teda presným opakom emocionálneho zanedbávania, ktorému sme sa možno v detstve naučili.

 

Zdroj: https://blogs.psychcentral.com/childhood-neglect/2019/06/6-signs-your-brain-and-gut-are-disconnected-how-to-reconnect-them/
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová a MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Publikované: 14.01.2020