Kedysi starí Rimania používali z cvikly koreň a sever Európy listy a keď sa teraz vie, že listy sú možno ešte lepšie ako koreň, listy vyhadzujeme. Takže nabudúce môžete cviklovú vňať podusiť ako špenát alebo pridať do šalátu – má silnejšie antioxidačné účinky ako mrkva, brokolica, špenát, cibuľa a zeler. Luteín a zeaxantín potešia vaše unavené starnúce oči 🙂 A koreň? Krásna, vo vode rozpustná farba betakyanín po zjedení preniká celým telom a chráni vás pred rakovinou: znižuje riziko mutácie spôsobenej údeninami a v hrubom čreve aktivuje špeciálnych strážcov proti rakovine – biele krvinky typu CD 8. Cvikla chráni aj srdce a cievy: okrem tých všetkých antioxiodantov obsahuje veľa kyseliny listovej, vlákniny, vitamínu C a horčíka.
Cvikla je výborným zdrojom týchto látok
látka | množstvo | % ODD |
kyselina listová | 136,00 mcg | 34 |
mangán | 0,55 mg | 27,5 |
draslík | 518,5 mg | 14,8 |
meď | 130,00 mcg | 14,4 |
vitamín C | 6,12 mg | 8,2 |
horčík | 39,10 mg | 9,8 |
Nájdeme v 1 šálke = 170 g varenej cvikle
Čo hovorí najnovší výskum?
- Prevažujú dôkazy o tom, že užívanie cviklovej šťavy alebo extraktu cviklovej šťavy významne podporuje silový výkon, výkonnosť aj regeneráciu počas a po fyzickej aktivite
- Pozitívna správa je, že rovnaký benefit budú mať z cviklovej šťavy/extraktu nielen vrcholoví a výkonnostní, ale aj rekreační športovci – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29412076 – nesmiete prezradiť mojim súperom v našich rekreačných tenisových zápasoch, že tú cviklovú šťavu pijem! – účinok po dávke 3 až 4 dcl nastáva do hodiny a trvá minimálne 4 hodiny
- Cviklová šťava je z toho istého dôvodu výborný doplnok liečby pacientov trpiacich na ischemickú chorobu srdca – má porovnateľný účinok s nitroglycerínom a inými farmakologickými nitrátmi
Zaujímavé nápady, ako servírovať cviklu
Ako cviklu tepelne spracovať: iste mnohých odrádza dlhé varenie cvikle – trvá až asi hodinu. Dobrým spôsobom tepelnej úpravy je v parnom hrnci. Cviklu poriadne očistíme (neošúpeme) a nakrájame na štvrtinky. „Varíme“ na pare 15 minút. Cvikla je hotová, keď do nej vojde vidlička hladko. Následne z cvikly odstránime šupku tak, že ju položíme na dosku na krájanie a papierovým obrúskom šupku zošúchame dole. Použijeme rukavice.
Ochutíme 3 PL olivového oleja, 2 čl citrónovej šťavy, 1 pretlačeným strúčikom cesnaku, soľou a korením.
A ak sa nám vôbec nechce piplať s varením cvikly, v obchodoch je dostupná fantastická vákuovo balená varená cvikla – otvoríte a šup s ňou na tanier. Napríklad takto:
Cviklové carpaccio: cviklu nakrájame na veľmi tenké kolieska. Rozložíme na tanier, polejeme 1 PL olivového oleja, okoreníme čiernym korením, mierne posolíme, pokvapkáme pár kvapkami citrónovej šťavy. Navrch rozdrobíme feta syra a podávame s pečivom.
Červené smoothie: vo výkonnom mixéri rozmixujeme 2 šálky mrazených/čerstvých černíc, pol šálky varenej (alebo kupovanej vákuovo balenej) cvikly, 1 až 1,5 šálky vody, hnedý cukor alebo med podľa potreby. Toto smoothie priaznivo pôsobí na pečeň, nervový systém a cievy.
Cviklovo-šošovicový šalát: 2 varené cvikly nakrájame na malé kúsky, vložíme do panvice s 1 PL lyžicou olivového oleja, pridáme 1 šálku varenej šošovice (z konzervy je to rýchlo), korenie a trošku soli a pár kvapiek citrónovej šťavy – zmes len zohrejeme. Do servírovacích mís (recept vyjde na dve porcie) dáme dve hrste listového šalátu (napr. baby špenát, poľníček alebo rukolu). Polejeme olivovým olejom, trochou balzamového octa a teplú šošovicovo-cviklovú zmes rozdelíme do misiek. Posypeme feta syrom alebo strúhaným parmezánom. Však je šalát lepší, keď je v ňom niečo teplé? ?