Nedávny výskum z prestížnej University of Chicago skúmal ako reagujeme na úprimnosť (aj negatívnu) v každodennom živote a tvrdí, že sa jej naozaj nemusíme báť. „Často sa zdráhame mať priamu, úprimnú a pravdivú konverzáciu s inými,“ hovorí Dr. Levine. „Myslíme si, že vyjadrenie kritiky alebo zdôverenie sa so svojimi tajomstvami bude nepríjemné pre obe strany. Vedci považujú takéto obavy za mylné. Úprimná konverzácia je omnoho pozitívnejšia, než predpokladáme a zbytočne sa obávame negatívnych reakcií.“, píše sa v článku publikovanom v Journal of Experimental Psychology.
Pre účely štúdie, vedci definovali úprimnosť ako „hovorenie v súlade s vlastnými pocitmi, myšlienkami a presvedčeniami“. V niekoľkých experimentoch skúmali skutočné a predpokladané následky úprimnosti v každodennom živote. V jednom boli účastníci výskumu požiadaní • byť absolútne úprimní ku každému v ich živote po dobu 3 dní. V inom – v laboratórnych podmienkach účastníci museli • byť úprimní k blízkemu vzťahovému partnerovi v odpovedaní na osobné a potenciálne náročné otázky. A v treťom experimente • boli účastníci inštruovaní úprimne povedať negatívnu spätnú väzbu svojmu blízkemu vzťahovému partnerovi.
V každom experimente jedinci vždy očakávali, že ich úprimnosť bude menej príjemná a menej spájajúca než ako v skutočnosti bola.
Závery tejto štúdie nás teda jednoznačne povzbudzujú k pravde: vyhýbanie sa priamosti a úprimnosti je chyba. Oberáme sa totiž o príležitosť povedať (taktne, ale pravdivo) svojmu blízkemu niečo, čo mu môže pomôcť a čo by ocenil v budúcnosti. Možno sa to týka aj situácií, ktoré sú emocionálne ťažké – napríklad v situácií, keď sa lekár alebo rodina dozvie smrteľnú diagnózu pacienta a rieši otázku, či sa má chorý človek dozvedieť pravdu, alebo žiť v nejakej falošnej ilúzií.
Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2018/09/180919133003.htm
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová
Publikované: 22.01.2019