Vskutku zaujímavý vedecký experiment: účastníci boli požiadaní napísať ďakovný list niekomu, kto pre nich urobil niečo dobré a potom očakávať reakciu recipienta. V každom experimente boli ľudia, ktorí ďakované listy písali, presvedčení, že adresáti poďakovania sa budú cítiť trápne – nečakali, že ich poďakovanie vyvolá prekvapenie a príjemné pocity na druhej strane.
„Pozreli sme sa na to, čo nás podporuje a čo nám bráni vo vyjadrení vďačnosti a prišli sme na to, že sú to práve naše obavy z toho ako trápne sa môže cítiť človek, ktorému by sme poďakovali – to sú teda fakty, ktoré hrajú hlavnú rolu pri našom rozhodovaní sa, či vyjadriť vďačnosť alebo nie.“ hovorí dr. Kumar, jeden z autorov štúdie. Obavy z toho, čo povedať alebo zo zle pochopenej vďačnosti, ktorú prejavíme, mnohých ľudí odrádza od úprimného vyznania vďaky, ktorú cítia.
Zrejme nejde o spoločenskú záležitosť, kultúrny návyk. Viac podstatné v tejto veci je, ako funguje ľudská myseľ a aká je naša rovnováha v hodnotení samých seba a druhých. Keď premýšľame o sebe, máme tendenciu premýšľať o tom, nakoľko sme oprávnení a či budeme presvedčiví vo vyjadrení našej vďačnosti, či budeme správne pochopení alebo prijatí.
Prekonajme obavy! Milé odkazy so slovíčkom „Ďakujem“ alebo láskavé poďakovania formou listu/mailu/sms správy nám zaberú naozaj len zopár minút a pritom môžu byť veľkou odmenou pre človeka, čo nám pomohol alebo urobil pre nás niečo dobré. Zabudnime na trápnosť a obavy z prijatia – poďakovať je vždy dobré, liečivé!
Nedávno podobný výskum ukázal, že úspešné a trvalé manželstvá sú charakterizované – okrem iných vecí – aj schopnosťou partnerov prejaviť si dennodenne primeranú vďaku a vďačnosť. A prejaviť ju konkrétne! Napríklad „Ďakujem Ti za tie výborné palacinky na raňajky, ktoré si mi urobila, lebo vieš, že ich mám tak rád.“ je oveľa osobnejšie a účinnejšie ako „Ďakujem za raňajky.“ A nie je to plytvanie slovami 🙂
Smutná pravda je, že veľmi veľa ľudí by dalo aj polovicu kráľovstva hoci aj za jedno jediné abstraktné „Ďakujem“ aspoň raz za rok…
Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2018/08/180828172046.htm
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová, MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Publikované: 17.9.2018