Bábätko – nový ľudský život – malinké, voňavé, bezbranné, milované, jedinečné a najmä VAŠE. Tešíte sa naň, prihovárate sa mu v brušku, venujete mu svoju lásku a pozornosť. Túžite mu dať všetko, čo potrebuje, aby bolo spokojné, šťastné, šikovné, múdre a hlavne, aby bolo zdravé.
Mnohí z nás možno ani netušia, že je tu „niečo“, čo ho môže chrániť celý jeho život, čo z neho môže urobiť zdravšieho, empatickejšieho, vďačnejšieho a lepšieho človeka – a vy mu to môžete odovzdať.
Pýtate sa, čo to je to „niečo“, čo dokáže ovplyvniť tak veľa dôležitých vecí v živote vášho malého zázraku? Koľko to stojí a kde sa to dá kúpiť? Odpoveď je veľmi prozaická a optimistická: nestojí to nič a môžete to odovzdať úplne bez námahy. (Aké prekvapivé v dnešnej dobe, však?) Máme to všetci a mama to svojmu dieťaťu naozaj môže „len tak dať“. Je to črevná mikrobiota.
Pojmom „mikrobiota“ nazývame súbor všetkých živých mikroorganizmov, ktoré žijú v našom ľudskom organizme. Podľa toho, kde tie mikróby žijú, môžeme mikrobiotu deliť na črevnú, ústnu, vaginálnu, kožnú a pod.
Kedy a ako môžeme svojmu bábätku tento jedinečný „poklad“ odovzdať? Donedávna sme si mysleli, že prostredie maternice je sterilné a že črevná mikrobiota dieťatka sa začína vyvíjať až po jeho narodení. V posledných rokoch sa však pomocou moderných molekulárnych metód našli časti bakteriálnej DNA prítomné aj v placente (ba dokonca aj v plodovej vode) a predpokladá sa, že osídľovanie tráviaceho traktu plodu začína už v prenatálnom období – skôr, než sa sa dieťa narodí. Malo by ísť hlavne o baktérie z rodov Bifidobacterium, Lactobacillus a Enterococcus. Vedci tiež zistili, že zloženie črevnej mikrobioty matky sa v priebehu tehotenstva mení, a to najmä v druhom a treťom trimestri. Začínajú v nej prevládať baktérie z rodov Lactobacillus a Bifidobacterium, ktoré sú z hľadiska správneho vývinu črevnej mikrobioty bábätka kľúčové. Aj to je dôvod, aby tehotné mamičky neužívali počas tehotenstva antibiotiká, ak to nie je naozaj nevyhnutné.
Keďže práve matka je hlavným faktorom, ktorý ovplyvňuje zloženie črevnej mikrobioty dieťatka, má zodpovednosť aj v tom, aby sa o svoju mikrobiotu starala a odovzdala ju dieťaťu v čo najlepšej forme. Je dokázané, že na správny vývin črevnej mikrobioty má vplyv predovšetkým strava bohatá na vlákninu a rezistentné škroby – ovocie, zelenina, obilniny, strukoviny, orechy, olejnaté semienka a prirodzené potraviny (potraviny, ktoré prešli len minimálnym technologickým spracovaním). Hoci my vlákninu nedokážeme použiť ani ako zdroj energie ani ako zdroj stavebných látok, naše črevné baktérie sa jej veľmi potešia. Je to zdroj energie na život práve pre tie baktérie, ktoré nám prospievajú najviac. A oni nám na oplátku tvoria v čreve dôležité a potrebné vitamíny, uvoľňujú zo stravy rôzne mikronutrienty, kyseliny s krátkymi reťazcami a rôzne neurotransmitery (látky podobné hormónom, vďaka ktorým dokážu mikroorganizmy komunikovať navzájom a tiež so svojim hostiteľom). Tie dobré baktérie nás v čreve chránia pred tými, ktoré spôsobujú infekciu (bakteriálna rezistencia), stimulujú náš imunitný systém, podporujú tvorbu ochranného hlienu čreva, zlepšujú nepriepustnosť sliznice čreva voči prípadným toxínom, baktériám, vírusom aj alergénom do krvného obehu. Dokonca nám dokážu zlepšiť náladu. Nie je toho málo, však? 🙂 Okrem vhodnej stravy našim črevným baktériám vyhovuje, ak nežijeme v nezvládnutom strese, ale skôr harmonicky, naplnení láskou a radi si s nami aj zašportujú a ocenia náš kvalitný spánok. Tak.
A keď sme sa už takto pekne postarali o našu mikrobiotu, môžeme ju odovzdať nášmu dieťatku. Nie všetci naraz!! Samozrejme. Výhradné právo má mamička. Teda len v prípade, že jej je umožnené rodiť prirodzeným vaginálnym spôsobom. Práve spôsob pôrodu je kľúčový a najpodstatnejší faktor pri vytváraní a formovaní rannej detskej črevnej mikrobioty. Zdá sa, že postupné osídľovanie tráviaceho traktu baktériami má svoj význam a narušenie týchto procesov môže mať celoživotné nepriaznivé účinky na život a zdravie dieťaťa od prvých dní a týždňov života. Pri klasickom vaginálnom pôrode, bábätko prichádza ako prvé do styku s fekálnou a vaginálnou mikrobiotou matky, ktorá je pripravená odovzdať dieťatku len to najlepšie. V prvom „kolonizačnom kroku“ (Nech sa páči, poďte do môjho maličkého čistého čreva!) sú to najmä baktérie tzv. fakultatívne anaeróbne (schopné žiť a množiť sa aj bez kyslíka aj s ním) z rodov Enterobacter, Streptococcus a Staphylococcus. Tieto baktérie postupne spotrebujú v tráviacom trakte dieťaťa kyslík a pripravia tak vhodné podmienky pre baktérie tzv. druhej kolonizačnej vlny. Tú predstavujú baktérie z rodov Lactobacillus, Bifidobacterium a Prevotella. Práve týmto baktériám sa pripisuje najväčší význam pri stimulácii správneho dozrievania a vývinu imunitného systému dieťaťa.
Dôležitá vsuvka
Lymfatický systém spojený so sliznicami tráviaceho traktu je svojím rozsahom a funkciou najvýznamnejším tzv. sekundárnym orgánom imunitného systému. Sliznice predstavujú dôležité rozhranie medzi vonkajším svetom a vnútorným prostredím človeka. Imunitný systém sliznice čreva je regulovaný tak, aby na väčšinu podnetov, ktoré nepredstavujú jednoznačné signály nebezpečia, nereagoval – naučí sa ich tolerovať. Z druhej strany má stimulácia imunity sliznice čreva za následok ovplyvnenie aj centrálnych mechanizmov imunity – teda tvorby protilátok a pod. Z tohto pohľadu je úloha imunitného systému čreva nesmierne dôležitá najmä pre optimálny rozvoj imunitných reakcií. Ak sa niečo pokazí, môže to imunitu oslabiť a tým zvýšiť náchylnosť na infekcie alebo „prestreliť“ a tým zvýšiť riziko alergií a autoimunitných ochorení.
A ideme ďalej
Nie je tiež náhoda, že prirodzený pôrod stimuluje nástup laktácie – tvorby a vylučovania mlieka. Materské mlieko je totiž bohatým zdrojom ako samotných baktérií (Lactobacillus a Bifidobacterium), tak aj tzv. humánnych oligosacharidov, ktoré majú prebiotický účinok – podporujú rast probiotických mikroorganizmov. Práve preto je po spôsobe pôrodu ďalším významným faktorom ovplyvňujúcim zloženie črevnej mikrobioty dieťatka spôsob kŕmenia (dojčenie vs. náhrady materského mlieka).
Ale čo v prípade, ak mamička nemôže (ktorá by po týchto informáciách dobrovoľne nechcela?!) rodiť prirodzene? V tom prípade je tu druhý spôsob pôrodu a to pôrod cisárskym rezom. V posledných rokoch počet pôrodov cisárskym rezom výrazne stúpa (napriek varovným výstrahám Svetovej zdravotníckej organizácie). Súčasne so zvyšujúcim sa počtom bábätiek narodených cisárskym rezom, stúpa aj počet detí trpiacich autoimunitnými ochoreniami, astmou, alergiami, celiakiou, obezitou, cukrovkou I. typu, autizmom, zápalmi čreva… Žeby to bola náhoda? Rozhodne nie!! Ku vzniku týchto ochorení a nažiaducich stavov prispieva svojim spôsobom práve pôrod cisárskym rezom. Pri tomto pôrode je totiž bábätko ochudobnené o primárny kontakt s matkinou fekálnou a vaginálnou mikrobiotou, čím dochádza k narušeniu správnej kolonizačnej následnosti. Bábätko sa ako prvé dostáva do kontaktu s baktériami pôrodníka, nemocničného prostredia, mikrobiotou pokožky matky (nie jej vaginálnou a fekálnou mikrobiotou) a nemocničného personálu. Nie sú to teda tak potrebné a užitočné Lactobacily, Bifidobacterie a Prevotella, ale prevažujú predovšetkým mikroorganizmy z rodov Clostridium, Corynebacterium a Firmicutes. To je zle. Baktérie z týchto rodov nedokážu vhodne ovplyvniť a stimulovať dozrievanie imunitného systému dieťatka, zlyháva spolupráca sliznice čreva s bunkami imunitného systému. Navyše, ak týmto mechanizmom zlyhá aj skorá podpora laktácie, následky sú doslova tragické. Bábätko tým prichádza skutočne o veľa. Napriek tomu, že do jedného roka sa zloženie jeho črevnej mikrobioty viac menej vyrovná deťom, ktoré prišli na svet prirodzenou vaginálnou cestou, zmeny v nastavení jeho imunitného systému sú už trvalé.
Nesmieme tiež zabudnúť na ďalšie negatívne faktory cisárskeho rezu – pri tomto spôsobe pôrodu je dlhšia doba hospitalizácie mamičky i dieťatka a matke sa musia častokrát podávať antibiotiká, aby sa zabránilo prípadným infekciám. Toto všetko spolu veľmi nepriaznivo vplýva na vývin črevnej mikrobioty dieťatka. Čím skôr sa bábätko dostane do svojho budúceho prirodzeného prostredia, tým skôr sa dostáva do kontaktu s ďalšími mikroorganizmami pochádzajúcimi od otca, súrodencov, rodinných miláčikov (hlavne psy tomu pomáhajú, mačky skôr podporujú vznik alergii). To všetko zvyšuje pestrosť jeho črevnej mikrobioty, ktorá ďalej stimuluje dozrievanie a vývin imunitného systému.
Neposledným negatívnym bodom je samotný dôvod, pre ktorý muselo prísť bábätko na svet práve týmto spôsobom, okrádajúcim ho o to najdôležitejšie, čo mu môže matka na začiatok jeho jedinečného života dať.
Tento článok nie je písaný so zámerom za každú cenu odsúdiť cisársky rez. V odôvodnených prípadoch je to jediný spôsob, ako zachrániť život bábätka aj matky. Cieľom článku je priblížiť nám jedinečný a tak dokonale nastavený systém vývinu črevnej mikrobioty, ktorá je pre každého z nás unikátna a ostáva s nami až do konca nášho krehkého života. Je dôležité si uvedomiť, ako veľmi nás ovplyvňuje a ako veľmi ju potrebujeme, v akej symbióze s nami funguje. Je len na nás, ako sa o ňu budeme starať. Platí, že čím lepšie sa staráme o svoju mikrobiotu, tým sa ona lepšie stará o nás.
Preto, ak neexistuje skutočne opodstatnený dôvod na pôrod cisárskym rezom, a je čo len trochu možné rodiť prirodzeným spôsobom, vedzte, že je to ten najlepší prvý krok, ktorý pre svoje bábätko môžete urobiť. Ale určite to nie je krok jediný a posledný! Žiaľ, ani prirodzený pôrod automaticky nezaručuje, že dieťa bude po celý život zdravé, a že sa o ďalší vývin jeho mikrobioty a imunitného systému nemusíme starať. Tak isto ako pôrod cisárskym rezom neznamená, že dieťatko musí trpieť astmou, obezitou, alergiou či autizmom. Znamená to „len“ toľko, že má zvýšené riziko vzniku týchto ochorení. A to riziko je zvýšené dosť významne.
Ešte raz: naša mikrobiota je veľmi dynamický systém, ktorý citlivo reaguje na podmienky, ktorým ho vystavíme a prispôsobuje sa im. Preto vhodnou stravou, zdravým životným štýlom, primeraným emocionálnym nastavením a tiež prostredím, v ktorom žijeme, dokážeme ovplyvňovať zloženie našej mikrobioty. A tá – podľa najnovších informácií – ovplyvňuje naše telo a naše zdravie oveľa viac, než sme si ešte donedávna dokázali vôbec predstaviť.
Spracovala: RNDr. Lenka Jelenská a MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Publikované: 24.04.2019