Osamelosť je zlá pre srdce a je silným prediktorom predčasného úmrtia – hovorí štúdia prezentovaná na každoročnom kongrese Európskej kardiologickej spoločnosti EuroHeartCare 2018. Táto zaujímavá štúdia ukázala, že pocit osamelosti mal silnejší vplyv na zlé výsledky vyšetrení pri ochoreniach srdca než život osamote – a to u mužov aj u žien. To znamená, že človek, ktorý žije osamote sa nemusí cítiť osamelý a podobne: človek, ktorý žije v rodine, môže žiť v intenzívnom pocite osamelosti.
„Osamelosť je dnes častejšia než kedykoľvek predtým a osamote žije stále viac a viac ľudí“, hovorí Anne Vinggaard Christensen, autorka štúdie z Copenhagen University Hospital v Dánsku. V skupine 13 463 pacientov s ischemickou chorobou srdca, arytmiou, zlyhaním srdca alebo ochorením srdcovej chlopne vedci skúmali, či sa slabá sociálna sieť človeka spája s jeho horšími výsledkami a zdravotnou prognózou.
Pocit osamelosti sa spájal s horšími výsledkami vyšetrení u všetkých pacientov bez ohľadu na typ ochorenia srdca a dokonca aj po zohľadnení iných rizikových faktorov, napríklad veku, úrovne vzdelania, body mass indexu, fajčenia a konzumácie alkoholu. Osamelosť sa spájala až s dvojnásobným rizikom úmrtia u žien a s takmer dvojnásobným rizikom predčasného úmrtia u mužov. Obe skupiny však – muži aj ženy – cítiace sa osamelo, trikrát častejšie udávali aj symptómy úzkosti, depresie a mali výrazne zníženú kvalitu života než tí, ktorí sa osamelí necítili.
„Osamelosť je silným prediktorom predčasnej smrti, horšieho mentálneho zdravia a celkovo nižšej kvality života u pacientov s kardiovaskulárnym ochorením a oveľa silnejším prediktorom než samotné žitie osamote, rovnako u mužov aj u žien,“ hovorí Vinggaard Christensen. Dodáva tiež, že ľudia so slabou sociálnou oporou môžu mať horšie výsledky vyšetrení kvôli zvyčajne nezdravému spôsobu života, horšiemu dodržiavaniu liečby a slabšej odolnosti voči stresujúcim udalostiam. Avšak, i keď došlo u týchto ľudí k úprave životného štýlu a množstvu iných faktorov, aj tak sa jednoznačne potvrdilo, že osamelosť je pre zdravie srdca a ciev zlá.“
Žijeme v dobe, kedy je osamelosť prítomná v dušiach mnohých ľudí. Preto by lekári pri posudzovaní kardiovaskulárneho rizika mali brať do úvahy aj tieto dôležité psychosociálne faktory – možno stačia len dve-tri otázky o sociálnej podpore a získa sa tým veľa informácií o možnom riziku. To umožní poskytnúť lepšiu radu a orientovať rodinu alebo okolie pacienta na väčšie zapojenie chorého človeka do diania a pozornosti.
Už dnes môžete zavolať nejakému chorému členovi rodiny a zaujímať sa o jeho celkový stav, alebo ho aspoň potešiť nejakou spomienkou, či požiadať o odpustenie… Máme veľa dôvodov žiadať o prepáčenie a odpustenie – lieči to nielen zranené srdce, ale aj to srdce, ktoré zranilo.
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová a MUDr. Igor Bukovský, PhD.
Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2018/06/180609124652.htm
Publikované: 19.06.2018