DUSIČNANY v špenáte sú PROSPEŠNÉ!

Keď sa roku 1929 (ako ten čas letí!) zjavil Pepek námorník, urobil zo špenátu skutočný zeleninový hit. Predaj špenátu stúpol o vyše 30 % a toto boli tri najobľúbenejšie potraviny vtedajších detí: morka, zmrzlina a špenát – to boli divné deti, však?  Špenát má aj jedno historické prvenstvo: je to prvá zelenina, ktorá sa začala predávať ako mrazená.

Špenát patrí k tomu najlepšiemu, čo môžete jesť! Obsahuje veľa bezpečného železa, ktoré na rozdiel od hémového železa z krvi a svalov zvierat nenesie „so sebou“ veľa tuku a zbytočnej energie a nepodporuje tvorbu voľných radikálov. (Po tepelnej úprave alebo rozmrazení získate zo špenátu asi 5 – krát viac železa ako zo surových lístkov – preto toľko chaosu okolo železa v špenáte.) Dodá vám poriadnu porciu antioxidačných karotenoidov (luteín, zeaxantín, betakarotén) a neoxantín, ktorý „programuje“ rakovinové bunky na smrť. Viac ako 19 glukuronidov výrazne prispeje k vašej ochrane pred voľnými radikálmi a rakovinou. Navyše: vápnik, kyselina listová, horčík, vitamín K, mangán, meď… No, neexistuje vo vašom tele bunka, ktorá by zo špenátu nemala radosť!  A rakovinové sa pred ním trasú.

V našich receptoch často používame kvalitný mrazený špenát, lebo je to rýchle a  hygienické. Do šalátov a na konzumáciu za surova sa veľmi hodí baby špenát, ktorý je jemný a krehký a má menej oxalátov, čo zároveň spôsobuje jeho sladšiu chuť.

Špenát je výborným zdrojom týchto látok

Nájdeme v 1 šálke (=180 g) vareného špenátu

Čo hovorí najnovší výskum?

• Špenát patrí k potravinám, ktoré podporujú mentálne zdravie – a prednostne v surovom stave! https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29692750
• Špenát je pre vysoký obsah luteínu a zeaxantínu jedna z najlepších potravín pre oči! – znižuje riziko vzniku makulárnej degenerácie – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/22313522
• Špenátu sa – podobne ako iných zelenín – rozhodne netreba panicky báť, ak užívate protikoagulačné lieky (= na „riedenie“ krvi), pretože sa ukazuje, že hladina vitamínu K (ktorý ovplyvňuje zrážanlivosť krvi a ktorý sa nachádza v mnohých druhoch zeleniny, čo je vraj dôvodom vyhýbať sa zelenine) je v krvi závislá ani nie tak na príjme v potravinách ako na aktivite črevnej mikrobioty (baktérie produkujú vitamín K, ktorý sa vstrebáva zrejme aj v hrubom čreve, bez ohľadu na jeho príjem v strave) – tak či tak, ak budete užívať pravidelnú dennú dávku zeleniny, lekár vám podľa toho nastaví dávku liekov (pri súčasnom monitorovaní jej účinku v krvi) – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/15825811 a
• Špenát patrí k najlepším zdrojom dusičnanov – a to, ako už dávno vieme, sú veľmi užitočné látky, ktorých sa rozhodne netreba báť! Podporujú prekrvenie svalov a silu svalovej kontrakcie pri fyzickej aktivite (čo je dôvod, prečo mnohí vrcholoví športovci užívajú napríklad cviklovú šťavu alebo jej koncentrát), ale dusičnany podporujú aj hojenie vredov žalúdkovej sliznice a priaznivo ovplyvňujú mentálnu aktivitu i mentálne zdravie (= prevencia rôznych druhov senility) – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29692750
• Špenát v experimente na laborátornych zvieratách preukázal pozitívne liečivé účinky pri osteoartritíde – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29463254
• Kým baby špenát (20 až 30-dňový) obsahuje viac určitých fytochemikálií s priaznivým účinkom na zdravie, dospelý špenát (60-dňový) má vyšší obsah iných prospešných látok, takže už žiadna veková diskriminácia špenátu pri jedení! 🙂 – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29282747
• Špenát obsahuje iba nedávno objavené glykoglycerolipidy (napr. monogalaktozyl diacylglycerol – MGDG alebo digalaktozyl diacylglycerol – DGDG), ktoré majú výrazne cytoxické účinky na niektoré typy nádorových buniek = zabíjajú ich – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/27876069 a https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/21034405
• Tie isté látky (glykoglycerolipidy) majú v experimente na zvieratách priaznivý účinok na sliznicu tráviaceho traktu – majú protizápalový účinok a chránia pred deštruktívnym účinkom niektorých liekov a chemikálií – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/20847532
• Pesticídy z povrchu špenátu spoľahlivo odstraňuje dôkladné umývanie surových listov, najmä v mierne slanej vode – https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/29134675

Zaujímavé nápady ako servírovať špenát
(Kulinárske tipy spracované podľa knihy G. Mateljana „The World´s Healtiest Foods“.) 

Rýchly varený špenát: ½ kg surového očisteného špenátu vložíme do vriacej vody a necháme variť jednu minútu, bez pokrievky. Scedíme a vložíme do misy a zalejeme týmto stredomorským dresingom – 3 PL panenského olivového oleja zmiešame s 2 čL citrónovej šťavy, 1 pretlačeným strúčikom cesnaku, morskou soľou a čiernym korením. Pozn.: Nasekanie špenátu na malé kúsky po varení urobí veľký rozdiel v chuti. Použítím noža a vidličky nakrájajte varené špenát krížom niekoľkokrát, pokým nie sú z neho malé kúsky pre čo najlepšiu chuť.

Takto pripravený špenát si môžete vylepšiť rôznymi variáciami:

• do dresingu pridajte ešte balzamový ocot, ¼ šálky rozdrobeného feta syru, ½ šálky nasekaných paradajok a niekoľko olív kalamata
• alebo doň zamiešajte nakrájanú sterilizovanú grilované červenú papriku

Špenát s ríbezľami a vlašskými orechmi: varený špenát s dresingom podľa opisu vyššie posypte ¼ šálky ríbezlí (alebo hrozienok) a ¼ šálky nasekaných vlašských orechov

Ázijský špenát: pripravte si varený špenát podľa receptu vyššie (bez dresingu). Pre tento recept si vytvoríme iný dresing, a to v takomto zložení: 2 PL tahini (sezamová pasta), 2 PL panenského olivového oleja, 1 čl citrónovej šťavy, 2 čl tamari sójovej omáčky, 1 čl nastrúhaného čerstvého zázvoru a jeden strúčik pretlačeného cesnaku. Dresing vmiešajte do špenátu  a posypte nasekanou mladou cibuľkou a sezamovými semiačkami.

Recepty na výborné šaláty z baby špenátu nájdete v knihe (Za)chráňte svoje črevo / Protiprdkavá kuchárska kniha ?