Je dávno známe a jasné, že rodičia, ktorí fyzicky alebo psychicky ubližujú svojim deťom, natrvalo poškodzujú ich psychické zdravie (často aj fyzické). Zistilo sa však, že zároveň svojim správaním oslabujú ich schopnosť dôverovať iným a správne čítať emócie druhých.
Čo ale deti rodičov, ktorí majú len bežné každodenné konflikty?
Nový výskum publikovaný v časopise Journal of Social and Personal Relationships hovorí, že emočné procesy aj takýchto detí môžu byť negatívne zasiahnuté – deti sa stávajú nadmerne ostražité, až úzkostné, so sklonom negatívne skresľovať aj neutrálne ľudské správanie a interakcie. A toto ich výrazne dezorientuje v medziľudských vzťahoch neskôr v dospelosti.
Správa je jasná: „Aj menej závažné situácie akým je rodičovský konflikt, pre deti nie sú dobré.“ hovorí dr. Alice Schermerhorn z Oddelenia psychológie na Vermontskej Universite.
V štúdii, ktorú realizovali, bolo 99 detí vo veku od 9 do 11 rokov rozdelených do dvoch skupín (na základe toho, koľko rodičovských konfliktov zažívali a či si mysleli, že konflikt ohrozuje manželstvo ich rodičov). Deťom boli ukazované série fotografií párov zažívajúcich rôzne emócie – šťastie, hnev alebo neutrálnu emóciu a fotky mali roztriediť do týchto emočných kategórií.
Deti z málo konfliktných rodín bez problémov hodnotili emócie cudzích ľudí na fotografiách správne. Deti z vysoko konfliktných domácností, ktoré zažívali hádky rodičov ako hrozbu, boli síce schopné presne identifikovať šťastné a nahnevané páry, avšak nie tie v neutrálnych emóciách – buď ich nesprávne priradili do kategórie šťastných alebo nahnevaných alebo povedali, že nevedia, kam patria.
Prečo je to tak?
Predpokladá sa, že je to 1) kvôli prílišnej ostražitosti, ktorú si vybudovali v dôsledku častých sporov a naučili sa byť veľmi citlivé na signály možného problému – a toto ich naprogramovalo k interpretácii aj obyčajných neutrálnych prejavov ako prejavov hnevu. Alebo 2) neutrálne reakcie rodičov sú pre deti, ktoré sa cítia ohrozené konfliktom ich rodičov, menej významné – neposkytujú dostatok informácií, takže si ich nevšímajú a tým sa ich nenaučia ani správne rozpoznávať.
Plachosť problém ešte umocňuje
Táto štúdia je jednou z prvých, ktoré merajú vplyv plachosti ako znaku temperamentu na schopnosť detí rozpoznať a spracovať emócie. Plaché deti boli neschopné správne identifikovať emócie cudzích ľudí v neutrálnych podbách, dokonca aj keď NEpochádzali z vysoko konfliktných rodín. Plachosť ich tiež robí viac zraniteľnými v rodičovských konfliktoch. Deti, ktoré boli plaché a cítili sa ohrozené konfliktom svojich rodičov, boli v identifikovaní neutrálnych emócií a prejavov veľmi nepresné. „Rodičia plachých detí by teda mali byť zvlášť opatrní v komunikácií a prejavovaní svojich sporov pred deťmi.“, hovorí dr. Schermerhorn.
Dôsledky v dospelosti
Táto štúdia vrhá svetlo na to, že i relatívne nízka úroveň nepohody domáceho prostredia má významný dopad na rozvoj dieťaťa:
- prílišná ostražitosť až úzkosť získaná a posilnená v detstve môže následne destabilizovať človeka v mnohých rôznych oblastiach života
- správne prečítanie neutrálnych interakcií je síce pre deti z vysoko konfliktných rodín nepodstatné, no táto medzera v ich schopnostiach porozumieť správaniu ľudí vytvára problém neskôr – napríklad s učiteľmi, spolužiakmi či partnerom
Záver AKV
Aj keď zrejme nikdy nedokážeme ako rodičia odstrániť spory z našich vzťahov, môžeme však pomôcť deťom porozumieť našim „dospeláckym“ konfliktom a láskavo im vysvetliť, že i keď sa hádame, máme sa radi, že sme tu vždy pre ne a za každých okolností a že spor medzi ľuďmi je možné vyriešiť a ľudia, ktorí sa majú radi, to aj dokážu.
V našej praxi pri riešení rôznych porúch príjmu potravy, obezity, ba aj pri riešení rôznych tráviacich problémov a diagnóz zisťujeme, že tieto vplyvy siahajú až sem.
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová
Publikované: 3.5.2018
Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2018/03/180328083402.htm