Človek je bytosť spoločenská, vzťahová, sociálna – byť v kontakte s inými ľuďmi je považované za jednu zo základných ľudských potrieb. Kľúčovú jednak pre celkové zdravie, ale i prežitie. Smutným faktom však je, že v súčasnosti rastie počet ľudí zažívajúcich pravidelnú alebo aj trvalú sociálnu izoláciu – žijú v osamelosti.
Predpokladá sa, že približne až 42,6 miliónov dospelých nad 45 rokov v USA (údaje z iných krajín budú zrejme podobné, ale nie sú k dispozícií) trpí chronickou osamelosťou. Navyše, najnovšie dáta ukazujú, že viac ako štvrtina dospelej populácie žije bez životného partnera, viac ako polovica populácie nežije v manželstve a v porovnaní s predchádzajúcimi dátami o populácii sa zistilo, že počet uzavretých manželstiev a detí klesá.
„Tento trend naznačuje, že sa strácajú medziľudské vzťahy – stávame sa menej sociálne prepojení s inými ľuďmi a stále viac čelíme stavom osamelosti“, povedala Holt-Lunstad, PhD, profesorka psychológie na Brigham Young University.
Na ilustrovanie existujúceho rizika predčasného úmrtia práve vplyvom sociálnej izolácie a osamelosti, Holt-Lunstad prezentovala výsledky dvoch veľkých metaanalýz. Z prvej (ktorá zahŕňala 148 štúdií s viac ako 300 tisíc účastníkmi) vedci zistili, že väčšie sociálne kontakty znižujú riziko predčasného úmrtia až o 50 %.
Druhá metaanalýza (zahŕňajúca viac ako 70 štúdií s 3,4 miliónmi účastníkov) skúmala možný priamy vplyv sociálnej izolácie, osamelosti a života osamote na úmrtnosť. Vedci zistili, že tieto tri faktory mali významný vplyv na zvýšené riziko predčasného úmrtia. Dokonca až taký veľký ako obezita.
„Existuje jasný dôkaz, že sociálna izolácia a osamelosť výrazne zvyšujú riziko predčasného úmrtia a významnosť týchto faktorov presahuje iné doteraz známe zdravotné riziká“, povedala Holt-Lunstad. S rastúcou starnúcou populáciou sa očakáva len rastúci negatívny dopad na verejné zdravie. Skutočne, mnohé národy na celom svete dokazujú, že čelíme „epidémii osamelosti“. Našou výzvou teraz je, čo s tým môžeme spraviť. (Poznámka AKV: Facebook evidentne nie je riešením. Psychologické štúdie fenoménu známeho ako „sociálne porovnávanie“ dokonca naznačujú, že v tomto smere sú sociálne siete skôr rizikové a škodlivé pre psychické zdravie.)
Holt-Lunstad odporúča napríklad, že by mal byť kladený väčší dôraz na tréning sociálnych zručností detí na školách a lekári by mali v rámci pravidelných prehliadok zisťovať aj sociálnu prepojenosť u svojich pacientov. Rovnako odporúča, aby sa ľudia s rastúcim vekom a v súvislosti s odchodom do dôchodku začali pripravovať na možné oslabenie sociálnych kontaktov, keďže množstvo vzťahových väzieb je práve na pracovisku. Komunitné organizácie by mali vytvoriť priestor pre združovanie sa a interakcie obyvateľov, ako oddychové centrá či komunitné záhrady. (Aké smutné, že v našich podmienkach znejú takéto slová ako prázdne klišé politikov bez hanby a pokory.)
Nemusíme však čakať na to, čo urobia politici – sami sme zodpovední za svoj život. Až do posledného vzdychu, juchú! 
Zdroj: https://www.sciencedaily.com/releases/2017/08/170805165319.htm
spracovala Mgr. Petra Gálisová a Igor Bukovský
