Vychovávate „emocionálneho jedáka“?

Vychovávate „emocionálneho jedáka“?

psychogénne jedenie, emocionálne jedenie, deti

Upokojovanie dieťaťa jedlom môže síce rýchlo zastaviť slzy, no výskum varuje, že to môže viesť k dlhodobým nezdravým stravovacím návykom, narušeniu vzťahu k jedlu.

Rodičia, ktorí sú tzv. „emocionálni krmiči“ (teda dávajú dieťaťu jedlo či nápoj akonáhle sa rozplače alebo má záchvat hnevu), môžu v ňom naprogramovať toto „emocionálne jedenie“ – psychogénne jedenie (podrobne vysvetlené v knihe Dr. Igora Bukovského „Plán B“). Už ste o ňom možno počuli, je to nevhodný návyk, ktorý má často charakter ľahšej alebo ťažšej poruchy príjmu potravy a priberania. Tento vzťah potvrdzuje nórsko-britská štúdia:

Rafael Perez-Escamilla, profesor epidemiológie a verejného zdravia na Yale University, hovorí: „K dispozícii máme ešte väčší dôkaz ako doteraz, že rodičovské spôsoby a modely kŕmenia detí majú závažný vplyv na stravovacie návyky detí a na to, ako sa deti k jedlu a nápojom vzťahujú v súvislosti s vlastnými prežívanými emóciami.“

Spoliehať sa na to, že (zvyčajne nezdravé slané a mastné) jedlo a sladkosti zabezpečia rodičom „pokoj“ od detských sĺz a nespokojnosti, môže neskôr naštartovať u dieťaťa prejedanie a následné zdravotné problémy, ako sú bulímia a záchvatové jedenie – odkazuje vedúca štúdie Silje Steinsbekk, docentka psychológie na Nórskej univerzite vedy a techniky v Trondheime.

V tejto štúdii sa vedci zamerali na kŕmenie a stravovacie návyky u viac ako 800 nórskych detí starších ako 4 roky a sledovali ich aj vo veku 6, 8 a 10 rokov.

Približne dve tretiny detí všetkých vekových kategórií vykazovali prejavy psychogénneho jedenia = jedli, aby sa „cítili“ lepšie. U detí ponúkaných jedlom pre upokojenie vo veku 4 a 6 rokov bolo pozorované výraznejšie fixované emocionálne jedenie v neskoršom veku, keď mali 8 a 10 rokov.

Vedci tiež zistili dva zaujímavé trendy:

  • deti, ktorým jedlo vyvolávalo upokojenie, boli od svojich rodičov viac kŕmené za týmto účelom – z toho vyplýva: emocionálne kŕmenie (= daj si cukrík a prestaň plakať) zvyšuje emocionálne jedenie (dám si cukrík a budem sa mať lepšie) a naopak
  • deti, u ktorých došlo ľahšie k rozrušeniu či výbuchom zlosti vo veku 4 rokov, boli svojimi rodičmi častejšie ponúkaní jedlom za účelom upokojenia.

Je to síce veľmi pohodlné a rýchle riešenie – riešiť emócie jedlom – no existujú lepšie spôsoby ako narábať s diskomfortom u dieťaťa.

„Cítiť sa smutný alebo nahnevaný sú normálne emócie. Radšej než použitie jedla ako ich „rušiča“, by mali byť deti učené tieto emócie u seba poznávať a tolerovať, hľadať iné spôsoby ako ich zvládnuť.“ veľmi múdro hovorí Melissa Cunningham Kay, výskumná asistentka na Gillings School of Global Public Health na Univerzite v Severnej Karolíne. „Jasné, niekedy to môže vyžadovať od rodičov disciplínu, prináša to slzy, ba dokonca záchvaty hnevu u detí,“ hovorí Kay. „Rodičia by sa ale toho nemali báť. Je to normálna a nevyhnutná časť vývoja.“

Aj tento výskum ukazuje, že rodičia by mali upokojiť svoje rozrušené deti tým, že ich pochopia a reagujú na ich problémy – povedzme, mokrú plienku alebo bolesť brucha – a nie im ponúkať nejakú sladkosť, sladký nápoj alebo jedlo. Stravovacie návyky detí a ich rodičov sú úzko prepojené: Malé deti rozvíjajú svoje stravovacie návyky pozorovaním ako jedia tí, čo sa o nich starajú = rodičia. Ak vidia svojich rodičov piť sladené nealko nápoje a jesť nezdravé jedlo a dezerty, keď sú vystresovaní a rozrušení, tak potom tento istý model prevezmú do svojej výbavy aj deti – na celý život. Emocionálnemu kŕmeniu a emocionálnemu jedeniu by sa mali rodičia vyhýbať za každú cenu. Aspoň u svojich detí, ak už nie u seba.

Profesor Steinsbekk ešte dodáva: „Nie je dôvod si robiť starosti, ak si občas dáte čokoládu, aby ste sa cítili lepšie. Problém je, ak je to váš typický alebo dokonca jediný spôsob zaobchádzania s – najmä negatívnymi – emóciami. Rodičia nemusia byť dokonalí, ale mali by byť dosť dobrí. Ak občas použijete jedlo na upokojenie vášho dieťaťa, nič sa nestane, ak zvyčajne používate lepšie stratégie.“

Všetkým rodičom s touto ťažkou úlohou držíme palce 😊

Zdroj: https://www.medicinenet.com/script/main/art.asp?articlekey=203084
Spracovala: Mgr. Petra Gálisová
Publikované: 8.7.2019