(Článok uverejnený na oficiálnej stránke Amerického Inštitútu pre ekonomický výskum (AIER – www.aier.org)
Veľa sa už povedalo o desivých analýzach a grafoch, ktoré na jar predpovedali ohromný počet úmrtí na nový koronavírus.
S odstupom času, bez ohľadu na to, aká závažná pandémia bola, nikdy sa ani len nepriblížila k skľučujúcim predpokladaným číslam – tým istým číslam, ktoré boli použité na odôvodnenie celospoločenských lockdownov v Taliansku, Veľkej Británii, New Yorku a potom, ako sa pandémia rozšírila, v mnohých ďalších oblastiach sveta.
Vedci sa odvtedy zaoberajú otázkou, ako vlastne merať vplyv rôznych prijatých opatrení. Vieme vôbec, či to, čo robíme, funguje? Kde sú toho dôkazy a nemali by sme namiesto toho prijať nejaké iné opatrenia?
Samozrejme, priaznivci lockdownu už dlho tvrdia, že prísne vládne opatrenia zabránili všetkým možným druhom katastrof. Ak už nič iné, tak zlé štatistické údaje, ktoré sme mali na jar a na jeseň, vraj dokazujú, že sme neurobili dosť. Skeptici na druhej strane tvrdia, že lockdown nespravil nič iné, len poškodil naše spoločnosti – fyzicky, ekonomicky a psychicky – a že krivky miery infekcie sa vyvíjali „po svojom“ bez ohľadu na to, aké opatrenia politici silných slov zaviedli, a často sa trendy infekcie menili ešte skôr, ako boli tvrdé politické opatrenia oficiálne vyhlásené.
Augustový dokument z Národného úradu pre ekonomický výskum (NBER) Andrewa Atkesona, Karen Kopeckej a Tao Zha „Štyri štylizované fakty o COVIDE-19“ objasňuje nepríjemné postavenie väčšiny politikov: zdá sa, že vírus sa šíri rýchlo, zabíja selektívne a nijako nereaguje na nič z toho, čo do toho politici v dobrom úmysle vrhli.
Všeobecná debata o Korone sa rýchlo stala bitkou, v ktorej sa poukazovalo na tú či inú krajinu: „Lockdowneri“ vyzdvihovali Austráliu a Nový Zéland; skeptici si zase svoje argumenty obhajovali Švédskom a Taiwanom. Zúrivé spory v politických arénach a na redakčných stránkach sa rozbehli ako o život!
Miera úmrtnosti vo Švédsku ďaleko presiahla mieru úmrtnosti v susedných krajinách, čo je téma, ktorú sme sa pokúsili trochu objasniť už v auguste. Pre americké a britské publikum, ktoré nedokáže rozlíšiť Bergen od Ystadu alebo dánske a fínske dvojhlásky, bola vyššia úmrtnosť a slabšie obmedzenia presvedčivým dôkazom toho, že švédska mierne otvorenejšia stratégia zlyhala. Nezáleží na tom, že severské krajiny sa môžu v iných ohľadoch líšiť. Bola to štatistická analýza urobená s jedinou premennou v najhoršom období (počet úmrtí), pričom prakticky nikto neporovnával Švédsko s Veľkou Britániou, Belgickom alebo Francúzskom, ktoré mali vyššiu úmrtnosť a oveľa prísnejšie opatrenia.
Možno sa krajiny navzájom veľmi líšili spôsobmi, vďaka ktorým by také naivné porovnania mohli byť úplne zavádzajúce: demografické údaje, hustota obyvateľstva, intenzita šoku z Covidu-19, vplyv vládnych odporúčaní, kultúrne hodnoty obyvateľstva, ktorú určujú to, ako sa k sebe správajú reálni ľudia a ako reagujú na pandémiu. Navyše, všetky tieto krajiny navyše zaviedli toľko nových politík a zmien v správaní, že dokonca aj tí z nás, ktorí sme sa ich pokúsili pochopiť, rýchlo stratili prehľad.
Potrebovali sme experiment, kde by boli kontrolované všetky základné rozdiely. V ideálnom prípade by sme analyzovali jurisdikciu s podobnými podmienkami, ktorá funguje na podobných pravidlách; kde by niektoré kraje/okresy aplikovali ťažký lockdown, zatiaľ čo susedné kraje/okresy, ktoré sú v ostatných aspektoch prakticky identické, nie. V novom článku to urobil jeden z nás spolu s ďalším spoluautorom. Článok „Vplyvy lockdownu na prenos Sars-CoV-2 – dôkazy zo Severného Jutska“, od autorov Kasper Planeta Kepp a Christian Bjørnskov, je teraz k dispozícii na stránkach MedRxiv.
Koncom leta bola na dánskych norčích farmách objavená nová mutácia vírusu Sars-CoV-2. Táto informácia sa náhle stala dôležitou v dánskej diskusii v októbri, keď vedci z Dánskeho Sérologického Inštitútu varovali pred mutáciou a politici vyzvali na akciu. Dňa 4. novembra 2020 predseda vlády oznámil, že v dánskom regióne Severné Jutsko vstúpi sedem obcí do extrémneho lockdownu, zavedie obvyklú prácu z domu, uzavrie výrobné, nákupné a rekreačné aktivity a uzavrie verejnú dopravu. Medzi nimi však boli rozptýlené štyri obce, všetky v rovnakom regióne Severného Jutska, ktoré to neurobili; zostali fungovať podľa dovtedajších miernych opatreniach, ktoré platili vo zvyšku Dánska. Extrémna reštrikcia v obciach s lockdownom zasiahla celkovo 280 000 ľudí a 126 000 pracovných miest, pretože ľudia mali zakázané aj dochádzanie za prácou do iných obcí.
Bola to jedinečná príležitosť na meranie dopadov infekcie za veľmi tvrdého lockdownu. Porovnaním inak veľmi podobných obcí – čo sa týka jazyka, kultúry, administratívneho regiónu, geografie – sa dánski profesori mohli vyhnúť problémom s identifikáciou príčiny a následku, ktoré dovtedy bránili presným analýzam pri porovnávaní rôznych krajín medzi sebou. Navyše, prísny lockdown siedmich obcí nebol odôvodnený rozdielnym počtom prípadov alebo šírením vírusu, ale iba obavou z novej mutácie, ktorá sa neskôr ukázala ako neopodstatnená.
Pred ťažším lockdownom v uvedených siedmich obciach nebol medzi oboma skupinami obcí Severného Jutska žiadny podstatný rozdiel. Počas siedmich dní pred lockdownom mala skupina obcí s následným ťažkým lockdownom 0,15 pozitívnych testov na tisíc obyvateľov za deň v porovnaní s 0,14 v skupine obcí, ktorá ostala následne bez lockdownu. Aj na jar, keď bolo testovaných oveľa menej ľudí, prvá skupina obcí mala celkovo 0,69 pozitívnych testov na tisíc obyvateľov, zatiaľ čo skupina obcí bez následného lockdownu vykazovala 0,82 pozitívnych testov (všetko sú to štatisticky nevýznamné rozdiely).
Berúc do úvahy tieto dve skupiny obcí ako samostatné jednotky, píšu Planeta Keep a Bjørnskov, že „nenachádzame štatisticky významné rozdiely medzi danými dvoma skupinami obcí pred následnou intervenciou. Výrazná podobnosť v miere infekcie aj počas rôznych časových období pred lockdownom umožňuje hodnotenie lockdownu ako skutočného, takmer prirodzeného experimentu.“
V žiadnej štatistickej špecifikácii, ktorú vedci sledujú, (posunutú o 4, 7 alebo 10 dní, aby sa vylúčila chyba z neistoty o inkubačnej dobe vírusu) nepreukázal lockdown pomocou konvenčných testov významnosti vplyv na počet infekcií. Zdá sa, že jediný faktor, ktorý ovplyvňoval počet pozitívnych testov v uvedených severodánskych obciach, boli infekcie z predchádzajúcich dní a týždňov.
Ako je vidieť na obrázku 1 z odborného článku, počet infekcií COVID-19 v oboch týchto skupinách obcí klesal už pred začiatkom prísnych obmedzení v obciach, kde bol vyhlásený lockdown – a v obidvoch skupinách obcí klesal rovnako. Neštatisticky: pri pohľade na identické okresy, v takmer dokonale prirodzenom experimente, vedci nedokázali zistiť žiadny účinok lockdownu. Lockdown nezastaví, nespomalí a ani sa nezdá, že by akýmkoľvek spôsobom ovplyvňoval šírenie choroby.
Pozoruhodné v tomto prípade je, že štúdia zahŕňa populáciu dostatočne veľkú na to, aby dokázala túto zmenu zistiť. Má podobné testovacie a kontrolné skupiny so stovkou infekcií v každej z nich. V obidvoch skupinách došlo k veľkému tlaku na hromadné testovanie, a preto prakticky neexistovala šanca, že by vedci nezachytili významný počet infekcií. Profesori komentujú štúdiu a popisujú ju ako “empirický súbor údajov s maximálnym zameraním na faktory času a priestoru s dostatočnou štatistickou silou, adekvátnou a homogénnou kontrolnou skupinou, takmer úplnými testami a s najmenším možným rušivým vplyvom, aké si možno v skutočnom prostredí predstaviť.“
V ostrom kontraste s desivými projekciami imaginárnych modelov táto štúdia ukázala skutočné výsledky so skutočnými ľuďmi, ktorí čelia svojim skutočným pandemickým životom. Je možné, že lockdown funguje v niektorých podmienkach, v niektorých oblastiach sveta a za určitých podmienok.
Zdá sa však, že v prostredí s dobrovoľným dodržiavaním predpisov, vysokou dôverou vo vládu a množstvom všeobecných informácií, ktoré majú občania k dispozícii ako napríklad v Dánsku (a ďalších severských a severoeurópskych krajinách), lockdown nepridal nič, čo by zabránilo šíreniu infekcie COVID-19.
Či je tento výsledok jedinečný pre prevažne vidiecku časť Dánska, alebo či platí aj o lockdowne všeobecne, ak sa používa ako preventívne opatrenie, sa ešte len ukáže. Pretože vedecká komunita „nemá(la) možnosť na priame pozorovanie porovnateľnej populácie v rôznych podmienkach opatrení“, nedokázala pochopiť, čo vlastne funguje a čo nie. Avšak, veľa nedávnych štúdií, ktoré sa snažia rôznymi spôsobmi obísť problémy s porovnávaním rôznych foriem opatrení v rôznych podmienkach, tiež dospelo k záveru, že lockdown (= uzamykanie spoločnosti) nefunguje.
Nová štúdia zo Severného Jutska v Dánsku ukazuje, že extrémna forma lockdownu nefunguje v jednej z spoločností, ktoré najviac na svete dodržiavajú zákony. Prečo by sme teda mali očakávať, že budú účinné kdekoľvek inde?
Grafy
OBR. 1 popis:
Hlásené úrovne infekcie v administratívnej oblasti Severné Jutsko okolo obdobia lockdownu v novembri (modrá: denné nové pozitíva; oranžová: bežné týždenné pozitíva). (A) Sedem obcí s povinnosťou lockdownu. B. Štyri obce bez povinnosti lockdownu. Zvislé čiary označujú prvý a posledný deň platnosti mandátu (6. a 9. novembra). Akýkoľvek účinok sa musí dostaviť neskôr, pretože aj výsledky PCR testov vyžadujú nejaký čas na to, aby sa prejavili.
OBR. 2 popis: Zvýšená infekčnosť v decembri
(A) Obce s lockdownom. (B) Obce bez lockdownu. Prerušované čiary sú 7-dňové kĺzavé priemery. Vertikálne čiary označujú deň účinnosti mandátu (6. novembra) a prvý deň, v ktorom je možné zaregistrovať pozitívne PCR. Tento krátky interval (3 dni) vyžaduje maximálnu intenzitu testovania. Následný nárast prípadov infekcie v decembri je v oboch skupinách veľmi podobný percentuálne (približne 5-násobný), čo potvrdzuje podobnosť vývoja aj po skončení lockdownu.
Autori
Christian Bjørnskov – profesor ekonómie na Aarhuskej univerzite v dánskom Aarhuse. Je tiež hosťujúcim vedcom vo Výskumnom ústave priemyselnej ekonomiky (IFN) v Štokholme vo Švédsku. Profesor Bjørnskov je tiež hosťujúcim profesorom na univerzite v Göttingene a na univerzite v Heidelbergu. Spolupracuje s Centrom pre politické štúdie v Kodani a Inštitútom pre ekonomické záležitosti v Londýne.
Joakim Book – spisovateľ, výskumník a editor v otázkach peňažného trhu, financií a finančnej histórie. Po absolvovaní štúdia na Oxfordskej univerzite bol hosťujúcim vedcom v Americkom inštitúte pre ekonomický výskum. Jeho články už boli uverejnené v časopisoch Financial Times, FT Alphaville, Neue Zürcher Zeitung, Svenska Dagbladet, Zero Hedge, The Property Chronicle a mnohých ďalších.