Hypotyreóza

Je to znížená tvorba hormónov štítnej žľazy = hypofunkcia alebo hypotyreóza. Môže byť primárna (= zlyhanie štítnej žľazy, napríklad vplyvom autoimunitného zápalu), sekundárna (= porucha tvorby TSH v hypotalame) alebo terciárna (= porucha je na úrovni hypofýzy, zriedkavá). Sekundárna forma sa nastavuje a lieči ťažšie, pretože sa nedá orientovať podľa koncentrácie TSH v krvi. Môže postihovať až 10 % žien stredného a vyššieho veku, muži sú postihnutí menej často.

Subklinická forma: stav, pri ktorom sú síce hodnoty T3 a T4 v norme, ale TSH je zvýšené (stačí už nad 1,5 mmol/l a vyskytujú sa rôzne príznaky uvedené nižšie (najmä slabosť, únava, tenké vlasy, suchá koža v zimných mesiacoch až do praskajúcich rán na hánkach a pod.). Tejto podobe sa u nás venuje stále veľmi malá pozornosť a v našej praxi pozorujeme, že týchto neriešených prípadov je veľmi veľa. Častokrát stačí nasadiť najnižšie dávky substitučnej liečby a mnohé ťažkosti do niekoľkých týždňov vymiznú.

V našich podmienkach je deficit jódu v strave veľmi zriedkavo príčinou ochorenia. Oveľa častejšia príčina hypofunkcie štítnej žľazy je autoimunitný zápal štítnej žľazy (= Hashimotova tyreoditída), pri ktorom imunitný systém napadne vlastnú štítnu žľazu a poškodí tvorbu hormónov (podobne ako je pri cukrovke 1. typu napadnutý pankreas).

• únava, strata vitality až letargia
• depresívne stavy až depresia
• suchá koža
• suché, hrubé vlasy
• neznášanlivosť zimy, studené končatiny
• silný, nepravidelný menzes
• opuchy
• struma
• nárast hmotnosti
• zvýšená hladina cholesterolu a triacylglycerolov
• kŕče, slabosť a stuhnutosť svalov
• znížený krvný tlak
• zápcha
• neplodnosť
• znížené libido

• najlepšia rada: využite odporúčania našej protizápalovej kúry (v PDF tu), hlavne v prípade najčastejšieho typu = Hashimotova choroba (autoimunitný zápal štítnej žľazy s následnou hypofunkciou)
• v prípade hypotyreózy z autoimunitných dôvodov pátrajte so svojím lekárom po prípadnej potravinovej alergii a vylúčte potravinové alergény
• ak ste boli navyknutá konzumovať sójové potraviny (varené sójové boby, sójové mlieko/jogurt, tofu, tempeh) a kapustovú zeleninu, nie je žiadny dôvod úplne ich vynechať z jedálneho lístka dodržiavajte rady uvedené v časti o strumigénoch a dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D • nechajte si dôkladne nastaviť a kontrolovať optimálnu liečbu
• minimalizujte príjem kofeínu a alkoholu
• ak bola hypotyreóza dlho neliečená, mohol sa vyvinúť deficit vitamínu A: sústreďte sa na dostatočný príjem potravín bohatých na karotenoidy (paradajky, červený melón, červený grep, sladké zemiaky, mrkva, marhule, špenát, žltá a červená paprika a pod.)

• nadmerný príjem jódu vo forme morských rias, doplnkov výživy a rôznych obohatených potravín, či nápojov nadmerný príjem jódu môže tlmiť/zablokovať tvorbu hormónov v štítnej žľaze
• nadmerné obavy z kapusty, sóje, karfiolu, brokolice, repky a pod. tepelnou úpravou sa tzv. goitrogény rozkladajú
• deficit vlákniny
• nedostatočný pitný režim

• selén: 200 mikrogramov denne
• vitamín D: hodnoty vitamínu D v krvi by sa mali pohybovať okolo 60 – 65 mikrogramov/liter (= 150 – 162 milimol/liter) môže byť potrebná razantná suplementácia formou výživových doplnkov (dávky 300O až 5000 IU denne počas niekoľkých týždňov až mesiacov a pod dohľadom lekára, ktorý musí robiť pravidelné kontrolné vyšetrenia)
• zinok: 10 – 20 mg denne uprednostnite pikolinát, síran zinočnatý dráždi žalúdok
• esenciálne mastné kyseliny: 1000 – 2000 mg 3-krát denne prirodzená alternatíva: 1 – 2 čL ľanového, konopného alebo čisteného rybacieho oleja denne do jedla
• horčík: 200 mg 2 až 3-krát denne
• koenzým Q₁₀: 100 mg 2-krát denne
• kurkuma: ½ – 1 čL denne do jedla

• buďte veľmi, veľmi kritický (ešte radšej skeptický) voči ponukám a odporúčaniam užívať rôzne rastlinné a homeopatické preparáty, ktoré majú upraviť a „harmonizovať“ činnosť štítnej žľazy – bez odborných endokrinologických vyšetrení a konzultácie s lekárom neužívajte žiadny z takýchto prípravkov (môžete si natrvalo poškodiť energetický metabolizmus, srdce a celé zdravie)
• ak konzumujete sóju a sójové potraviny, medzi užitím lieku a konzumáciou týchto potravín dodržiavajte odstup asi 3 hodiny
• hormonálnu substitúciu užívajte pravidelne v (aspoň zhruba) rovnakom čase
• menopauzálne príznaky môžu niekedy zamaskovať poruchu činnosti štítnej žľazy = aj pri klasických ťažkostiach spojených so stratou pravidelného menštruačného cyklu si dajte urobiť aspoň základné endokrinologické vyšetrenie na štítnu žľazu.
• silové cvičenia sú veľmi dobrým prirodzeným stimulom tvorby hormónov štítnej žľazy • odporúča sa najmenej 3-krát týždenne 30 – 40 minút silových cvičení

• Mladé ženy s rizikovými faktormi alebo subklinickou formou, ktoré môžu otehotnieť alebo sú tehotné, musia byť zvlášť kriticky sledované a zabezpečené primerané množstvo jódu (= nie málo, ale ani nadbytok!)
• Ak máte zníženú funkciu štítnej žľazy, bezlepková diéta môže mať oveľa väčší zmysel a efekt ako panika z kapusty a sóje. Existuje totiž veľmi tesný vzťah medzi výskytom poruchy štítnej žľazy na jednej strane a prípadnou neceliakálnou gluténovou senzitivitou či priamo celiakiou na strane druhej. Mnohí pacienti s hypotyreózou sa oveľa lepšie cítia, ak vynechajú zo svojej stravy lepkové potraviny. Nerobte to z dôvodu módy! Mali by ste tak urobiť až po tom, ako ste dôkladne vyšetrený na prípadnú celiakiu, alebo možné riziko prepuknutia celiakie neskôr (= genetické vyšetrenie – viac v kapitole Celiakia).
• Pri liečbe bipolárnej poruchy lítiom sa môže rozvinúť struma – je potrebné pravidelné sledovanie funkcie štítnej žľazy.

Strumigény – strašiak do kapusty

Roky počúvame o tom, že kapusta, karfiol, brokolica aj sója nepretržite číhajú na každú štítnu žľazu, ktorá im príde do rany a potom ju zasypú paľbou svojich „strumigénov“ až dovtedy, kým tomu nešťastníkovi, ktorý sa ešte odvážil jesť tieto potraviny, nenarastie na hrdle hrča zvaná struma. V priamom prenose som bol raz dokonca svedkom toho, ako istá pani inšpektorka školského stravovania pri zistení, že deti v materskej škôlke majú na jedálnom lístku počas jedného týždňa (povážte!) raz misku kapustového šalátu a raz plnenú kapustu (= 1 kapustný list), takmer skolabovala. Očividne z predstavy, že už na konci toho týždňa bude mať prinajmenšom každé druhé dieťa strumu ako, ako… ako kapusta!

Keď sa v 50. rokoch minulého storočia pustili vedci do bádania, či kapustová zelenina obsahuje niečo, čo by mohlo narúšať tvorbu hormónov SZ, nemohli tušiť, že ešte aj dnes budú mať také horlivé zástupy opakovateľov. Preskúmal som tento mýtus o „strumigénoch“ a poviem vám, čo priniesol 60-ročný výskum tejto témy.

Strumigény sú látky alebo iné faktory schopné vyvolať zväčšenie štítnej žľazy – strumu. Struma je prejavom poruchy funkcie SZ a ako už vieme, najčastejšie je to hypotyreóza.

• Najsilnejším známym strumigénom je deficit jódu, ale ten sa v našej krajine vyskytuje pomerne zriedkavo, pretože okrem veľkej spotreby kravského mlieka (= veľa jódu) máme aj jodidovanú soľ.
• Deficit selénu a spánkový deficit sú silným spúšťačom strumy (hlavne, ak má vaše telo hraničné zásoby jódu) – a deficit selénu aj spánku sa v našej krajine vyskytuje až príliš často!
• Niektoré lieky (napr. mnohé antibiotiká, psychofarmaká, nesteroidné protizápalové lieky a pod.) obsahujú strumigénne látky, ale na rozdiel od brokolice sa o nich dočítate milý eufemizmus, že majú „strumigénny efekt“ – čítajte si príbalové letáky všetkých liekov, ktoré idete užívať, hlavne ak sa liečite na nejakú poruchu funkcie SZ.
• K strumigénom patria aj dusičnany, jodičnany, sulfónamidy, niektoré pesticídy, insekticídy a mnohé iné látky – celá chémia v štítnej žľaze a krvi je veľmi zložitá a kapusta je iba zlomok zlomku tejto zložitosti.
• Nazývať látky z brokolice, kapusty alebo sóje „strumigénmi“ je veľmi zavádzajúce – vzniká totiž dojem, že konzumácia týchto potravín vyvolá strumu u každého, kto si ich trúfne vložiť do úst. Pravda je taká, že pre väčšinu ľudí sú tieto potraviny bezpečné a mnohými spôsobmi dokonca podporujú zdravie (napr. chránia aj pred rakovinou štítnej žľazy). Brokolica ani sója neobsahujú „strumigény“ v pravom slova zmysle – tieto látky (glukozinoláty aj izoflavóny) sú v skutočnosti veľmi užitočné, ale u niektorých ľudí s definovaným rizikom môžu vyvolať problém.

Strumigénny účinok je spôsobený buď 1) zníženou aktivitou tyreoidálnej peroxidázy = enzým, ktorý do budúceho hormónu vkladá jód alebo 2) zablokovaním prenosu jódu do buniek, ktoré tvoria hormóny SZ.

Brokolica a kapusty: • ako strumigény sa označujú izotiokyanáty, ktoré vznikajú v tele z glukozinolátov • pomohlo vám to a musíte si to pamätať? nie  • ak si neliečite štítnu žľazu, pokojne jedzte kapustovú zeleninu aj denne alebo aspoň párkrát za týždeň (je jasné, že sa tu bavíme o bežných ľudských, nie sloních dávkach, však? ľudská dávka = 1 šálka) • varenie vo vode znižuje obsah glukozinolátov asi o 30 % • ak si liečite štítnu žľazu: • môžete jesť kapustovú zeleninu • nejedzte viac ako 100 g denne • jedzte ju varenú • dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.

Sója: • izoflavóny sóje sú pre zdravých ľudí bez uvedených rizík ochorenia štítnej žľazy úplne bezpečné v dávke až do zhruba 350 g tofu denne • ak si liečite štítnu žľazu: • môžete jesť sóju a sójové výrobky (okrem „sójového mäsa“) • nejedzte ich viac ako 100 g za deň • nejedzte ich denne • po užití lieku na substitúciu hormónov SZ (napr. Euthyrox) nekonzumujte sójové výrobky najmenej 3 hodiny (takže ten sójový jogurt/mlieko do raňajok asi nie) • dbajte o dostatočný príjem jódu, selénu a vitamínu D.

Selén: • deficit selénu podporuje vznik strumy – hlavne, ak máte v organizme jódu len-tak-tak • príjem selénu v strave závisí od jeho obsahu v pôde – slovenské pôdy obsahujú málo selénu • deficit selénu v strave zisťujeme minimálne u 70 % našich klientok • deficit selénu môže spustiť vývoj strumy bez ohľadu na príjem kapustovej zeleniny alebo sóje – a to je podľa mňa oveľa častejší dôvod vzniku strumy ako konzumácia „strumigénových potravín“.

Zhrniem to takto: Strumigény v potravinách ako kapusta, brokolica, kaleráb či sója sú v skutočnosti veľmi užitočné a zdravie podporujúce látky. U niektorých ľudí za nepriaznivej zhody okolností však môžu vyvolať problém. Je to presne to isté, ako napríklad s vodou: je pre život nevyhnutná, ale pasažieri na Titanicu to videli asi inak.

PS: Mnohé faktory tej „nepriaznivej zhody okolností“ sa dajú pozitívne ovplyvniť – už som vám prezradil ako.